Viete, kto vlastnil prvé motorové vozidlá v Bratislave? Kto bol prvým bratislavským taxikárom? Kadiaľ viedla prvá trolejová trať? Odpovede odhaľuje bývalý redaktor Stop magazínu Ivan Szabó vo svojej knižnej publikácii Zabudnuté volanty: zaujímavosti o počiatkoch motorizmu u nás.
V Bratislave sa prvé automobily objavili koncom 19. storočia. O ich majiteľoch sa zachovalo len málo informácií, zväčša ide o spomienky, ktoré zaznamenali dobové noviny. Jedným z prvých ľudí v Bratislave, ktorý vlastnili automobil, bol továrnik Gustav Stollwerck. Ten v Bratislave budoval filiálku kolínskej továrne na čokoládu (na Račianskej funguje továreň pod hlavičkou Figara dodnes), ktorá bola postavená v roku 1896. Je preto veľmi pravdepodobné, že v tomto roku (alebo o rok skôr) sa premával po prašných uliciach vo svojom vozidle žltej farby a nemeckej výroby (na značku sa už nikto nepamätá). Jeho auto však ešte nemalo pneumatiky, jazdilo na oceľových ráfikoch, takže mestská rada ho vyzvala, aby jazdil čo najmenej, keďže auto vydávalo ohromný hrkot.
Ďalším pionierom medzi vlastníkmi automobilov v Bratislave bol uznávaný výrobca kočov a dvorný dodávateľ kolesových výrobkov najvyšším predstaviteľom monarchie Anton Marschall. Impulzom zaobstarať si “koč bez koní” bola pre neho v roku 1900 svetová výstava v Paríži. Automobil si kúpil od firmy Benz. Bol osadený jednovalcovým motorom s objemom 1,8 litra a výkonom 4 kone. Hmotnosť auta bola približne 650 kg a dokázal jazdiť rýchlosťou 20 km/h. Marschallov hrob nájdete na Ondrejskom cintoríne.
Prvý taxikár viezol Roosevelta
Prvým bratislavským taxikárom bol Gustav Schuster na vozidle Laurin-Klement. Kúpil ho na dnešnej Štúrovej ulici za 10-tisíc korún, kde mala firma Laurin-Klement zastúpenie. Pri kúpe vysvitlo, že Schuster nevie jazdiť, preto spoločníci firmy Friedman a Fuchs dali novému vodičovi základnú lekciu jazdy na motorovom vozidle. Schuster a jeho auto sa preslávili najmä počas návštevy amerického prezidenta Theodora Roosevelta, ktorého vozil po Bratislave. V tom čase autá ešte nemali evidenčné čísla a neexistovali ani vodičské preukazy. Cesta do Viedne stála 45 korún a trvala 90 minút. Schuster postavil tiež jedny z prvých garáži v Bratislave. S taxikárčením skončil v roku 1927.
Pravdepodobne najaktívnejším motoristom vtedajších čias bol Anton Palugyay. Najprv jazdil na motocykli Slavia, neskôr na vozidle značky Puch. Ako pretekár sa zúčastnil na automobilovej súťaži Jazda princa Henricha. Jeho súpermi bola napríklad aj Wilhelm Opel či Ferdinand Porsche. V roku 1909 trať viedla aj cez územie Slovenska, na štart sa postavilo celkovo 109 automobilov. Jeho umiestnenie v týchto pretekoch nie je známe.
Autá v tomto období vlastnili aj grófi Batthyány, Friedrich a Pálffy. Prví dvaja jazdili na autách Dion-Bouton, Pálffy zase na Benze. V roku 1911 jazdil na aute po bratislavských uliciach aj slávny vynálezca Thomas Alva Edison. Komu patrilo auto taktiež nie je známe. Do roku 1914 jazdilo v Bratislave približne 30 automobilov.
Rozvoj úžitkových vozidiel a mestskej hromadnej dopravy
Medzi nimi boli aj úžitkové automobily. Jedným z prvých bola sanitka značky Fiat, ktorá patrila mestu. Ďalším vozidlom v službách mesta bolo polievacie auto. Autá si kupovali aj úspešné podniky, podľa zachovalých zdrojov mestská plynáreň mala v 20.-tych rokoch vo svojej flotile 6 automobilov.
Rozvoju mestskej hromadnej dopravy napomohla v Bratislave výstavba trolejového vedenia, ktorá začala pravdepodobne v roku 1908. Trať začínala pri bývalých Vinárskych závodoch, pokračovala cez dnešnú Pražskú a Brniansku až na Železnú studničku, merala 5800 metrov a náklady na jej postavenie sa vyšplhali na 310-tisíc korún. Kvôli neprekonateľným technických ťažkostiam trať v roku 1915 zlikvidovali.
