Domov SPRÁVY Doprava Kauza ruských komponentov v kamerách na cestách naberá na obrátkach

Kauza ruských komponentov v kamerách na cestách naberá na obrátkach

kamery a semafory
Foto: Freepik

Analýza Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) potvrdila, že v nových dopravných radarových kamerách, ktoré malo na slovenských cestách používať ministerstvo vnútra, sa nachádzajú aj komponenty pochádzajúce z Ruskej federácie. Zistenia zároveň ukázali viacero bezpečnostných rizík vrátane mechanizmov vzdialeného prístupu.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že rezort bol dodávateľom uvedený do omylu, pričom spoločnosť Soitron už na projekte pokračovať nebude a na ministerstve má byť vyvodená aj personálna zodpovednosť. O téme píše SITA a Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

NBÚ našiel v radaroch ruské komponenty aj bezpečnostné riziká

Ministerstvo vnútra požiadalo NBÚ o bezpečnostnú analýzu po tom, čo sa objavili pochybnosti o pôvode zariadení. Výsledky analýzy podľa Šutaja Eštoka potvrdili prítomnosť ruských komponentov, pričom samotné zariadenia by mohli predstavovať bezpečnostné riziko, ak by boli nasadené do ostrej prevádzky.

Foto: 123rf.com

„Včera (v utorok, 11. augusta) sme dostali výsledky analýzy Národného bezpečnostného úradu a táto analýza sa nachádza v špeciálnom režime, pretože obsahuje mnohé citlivé údaje, o ktorých musíme informovať aj naše partnerské krajiny v rámci EÚ, ktoré tieto konkrétne typy kamier majú nasadené už v ostrej prevádzke. Napriek tomu chcem však povedať to najpodstatnejšie – že analýza NBÚ potvrdila, že v kamerách sa okrem iných, napríklad nemeckých komponentov, nachádzajú aj komponenty z Ruskej federácie. A že zariadenie môže predstavovať potenciálne bezpečnostné riziko, ak by bolo nasadené do ostrej prevádzky,“ vyhlásil minister.

NBÚ pri preverovaní konkrétneho rýchlomeru NERO R-ONE identifikoval viacero problémov. Išlo napríklad o nejasnosti týkajúce sa skutočného pôvodu softvéru a kamier, nesúlad medzi deklarovanou a zistenou konfiguráciou komunikačných rozhraní, predkonfigurované mechanizmy vzdialeného prístupu a správy či nedostatočné zabezpečenie programového vybavenia. Úrad zároveň upozornil na rozdiely medzi deklarovaným a reálne zisteným programovým vybavením, ktoré zabezpečuje spracovanie merania.

Kamery zatiaľ neboli pripojené k citlivým databázam

Minister zároveň zdôraznil, že počas testovania boli použité iba dve kamery a zariadenia neboli pripojené k databázam obsahujúcim citlivé údaje. Systém navyše v testovacej prevádzke nevyhodnocoval priestupky, takže podľa rezortu nedošlo k narušeniu bezpečnosti dát. Obe zariadenia boli následne odstránené z testovacej prevádzky.

Projekt automatizácie pokút však nemá skončiť. Podľa ministerstva je potrebná infraštruktúra už vybudovaná a otestovaná a časť systému, ktorú dodával Soitron, môže využívať aj iný dodávateľ. Samotný Soitron už na projekte spolupracovať nebude. Šutaj Eštok zároveň uviedol, že rezort sa bude zaoberať zodpovednosťou ľudí, ktorí mali projekt na starosti. Týkať sa má riaditeľa odboru aplikácií a projektového manažéra. Minister však zároveň tvrdí, že zamestnanci ministerstva podľa jeho slov nepochybili a ide o vzájomnú dohodu.

Opozícia žiada odchod ministra a preverenie celého projektu

Kauza má aj výrazný politický rozmer. Progresívne Slovensko už začiatkom augusta upozorňovalo, že zariadenia sa podľa dostupných porovnaní výrazne podobajú na ruské radary. Ministerstvo vnútra tieto tvrdenia pôvodne odmietalo, neskôr však zariadenia odinštalovalo a požiadalo NBÚ o ich preverenie.

Po zverejnení výsledkov analýzy opozícia žiada politickú zodpovednosť. Peter Bátor z PS uviedol, že „NBÚ potvrdil to, čo hovoríme od úplne prvej tlačovej konferencie. Kamery, ktoré nechal minister Šutaj Eštok nainštalovať, nie sú cyperské ani chorvátske. Sú ruské. Dajú sa na diaľku ovládať výrobcom a používateľ nad nimi nemá plnú kontrolu. Výrobca k nim mal prístup bez ohľadu na to, v akej prevádzke boli spustené a ministerstvo s tým nevedelo nič urobiť.“

Opozícia zároveň kritizuje spôsob obstarania zariadení a požaduje dôkladný audit. Prípadom sa má zaoberať aj prokuratúra, ktorá má preveriť okolnosti obstarávania radarov a prípadnú zodpovednosť jednotlivých aktérov. Ministerstvo vnútra naďalej tvrdí, že ho dodávateľ uviedol do omylu a že po prijatí výsledkov bezpečnostnej analýzy prijalo potrebné opatrenia.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počet hodnotení 0

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!