Etiópia ešte pred dvoma rokmi zaujala svet jedným z najradikálnejších rozhodnutí v automobilovom priemysle. Vláda v roku 2024 prakticky zastavila dovoz benzínových a naftových vozidiel a výrazne zvýhodnila elektromobily.
Etiópia sa tým stala prvým štátom na svete, ktorý sa pokúsil preskočiť klasickú postupnú transformáciu dopravy a namiesto nej priamo vytlačiť spaľovacie autá z trhu, píše allafrica a energyconnect. Dnes sa však ukazuje, že celý model môže naraziť na limity medzinárodného obchodu aj vlastnej ekonomiky. Etiópski predstavitelia totiž pripustili, že zákaz dovozu vozidiel so spaľovacím motorom bude pravdepodobne potrebné prehodnotiť v rámci rokovaní o vstupe krajiny do Svetovej obchodnej organizácie WTO, upozorňuje thereporterethiopia.
Elektrifikácia ako ekonomická stratégia
Za etiópskou elektrickou transformáciou nestála primárne klimatická politika, ale ekonomika, pretože krajina dlhodobo zápasí s nedostatkom devíz a vysokými nákladmi na dovoz palív. Len minulý rok minula približne 6 miliárd dolárov na dovoz ropy a palív, pričom viac než polovica tejto sumy smerovala práve do dopravy a prevádzky vozidiel so spaľovacím motorom.
Situáciu ešte výrazne zhoršili finančné problémy krajiny. Etiópia v roku 2023 zlyhala pri splácaní štátnych dlhopisov a následne získala záchranný program Medzinárodného menového fondu v hodnote 3,4 miliardy dolárov, pričom znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív sa následne stalo jednou z hlavných priorít vlády.
V roku 2024 preto krajina zakázala dovoz vozidiel so spaľovacím motorom a zároveň dramaticky znížila clá na elektromobily. Hotové elektrické autá dostali clo vo výške 15 %, pri čiastočne rozobratých vozidlách kleslo na 5 % a pri kompletných montážnych sadách bolo nulové.
Výsledky prišli pomerne rýchlo, pretože podľa vládnych údajov vzrástol podiel elektromobilov na cestách z menej než 1 % na približne 6 % všetkých vozidiel v priebehu dvoch rokov, čo je viac než aktuálny globálny priemer pohybujúci sa okolo 4 %. Pred dvoma rokmi evidovali v krajine 30 000 plne elektrických vozidiel. Dnes ich tam jazdí štyrikrát viac. V Etiópii pritom žije približne 138 miliónov ľudí a okolo 46 % z nich nemá prístup k elektrine.
Výrazne sa zmenila aj cenová situácia na trhu. Elektrický BYD Seagull sa dnes v Addis Abebe predáva približne za 3,6 milióna etiópskych birrov, teda okolo 20-tisíc eur, zatiaľ čo ešte pred zákazom stáli staršie benzínové sedany Suzuki Dzire viac než 4,2 milióna birrov. Elektromobily sa tak po prvýkrát stali cenovo konkurencieschopné aj voči ojazdeným spaľovacím autám, ktoré dlhé roky dominovali miestnemu trhu.
Čínske značky ovládli trh, vláda podporuje lokálnu montáž
Najväčšími víťazmi etiópskej transformácie sa stali čínski výrobcovia, pričom na trhu dnes dominujú značky ako BYD, Changan či Dongfeng a viaceré firmy začali v krajine aj lokálnu montáž vozidiel. Etiópia aktuálne eviduje 17 montážnych závodov na elektrické vozidlá a vláda chce ich počet do roku 2030 zvýšiť až na 60. Súčasťou širšieho plánu je aj cieľ dosiahnuť hranicu 500-tisíc elektromobilov do roku 2032.
Významnou výhodou krajiny je energetická infraštruktúra postavená prevažne na obnoviteľných zdrojoch. Kľúčovú úlohu zohráva Grand Ethiopian Renaissance Dam s výkonom 5 150 MW, pričom elektrina v Etiópii stojí približne 0,08 eura za kWh, čo je výrazne menej než v mnohých okolitých štátoch.
Vláda zároveň nariadila, aby nabíjačky budovali všetky nové čerpacie stanice aj autosalóny, vďaka čomu dnes v krajine funguje približne 500 verejných nabíjacích bodov. Väčšina z nich sa však stále nachádza v Addis Abebe a samotné hlavné mesto podľa vládnych odhadov potrebuje minimálne dvojnásobok tejto kapacity.
Problémom zostáva aj fakt, že veľká časť krajiny stále nemá stabilný prístup k elektrickej sieti. Podľa údajov Svetovej banky má prístup k elektrine približne 55 % populácie, čo výrazne komplikuje rýchle rozšírenie elektromobility mimo veľkých miest.
WTO môže zákaz spaľovacích áut oslabiť
Práve v čase, keď sa Etiópia začala prezentovať ako africký líder elektromobility, prišla komplikácia v podobe rokovaní o vstupe do WTO. Minister obchodu Kassahun Gofe priznal, že krajina bude pravdepodobne musieť zmeniť pravidlá týkajúce sa zákazu dovozu spaľovacích áut, pretože organizácia nepovoľuje plošné obmedzovanie dovozu určitých kategórií produktov bez širšieho právneho rámca.
Etiópski predstavitelia preto naznačujú, že absolútny zákaz môže v budúcnosti nahradiť systém vysokých daní, ekologických poplatkov alebo iných finančných bariér, ktoré budú spaľovacie autá výrazne znevýhodňovať, no formálne už nepôjde o úplný zákaz dovozu. V praxi by tak krajina mohla splniť podmienky WTO a zároveň pokračovať v podpore elektromobility ako strategického smerovania ekonomiky.
Celá situácia zároveň ukazuje, že elektrifikácia dopravy nie je len otázkou technológií alebo ekologických cieľov. V prípade Etiópie ide predovšetkým o kombináciu energetickej bezpečnosti, verejných financií, priemyselnej politiky a medzinárodného obchodu, pričom práve na tomto priesečníku sa dnes rozhoduje o tom, či sa krajina stane dlhodobým modelom elektrickej transformácie dopravy, alebo len krátkodobým experimentom, ktorý narazil na limity globálneho ekonomického systému.
