Segment malých crossoverov patrí v Európe dlhodobo medzi najrýchlejšie rastúce kategórie. Výrobcovia sa v ňom predbiehajú najmä vo zvyšovaní karosérií, robustnom dizajne a snahe priblížiť sa k väčším SUV modelom.
Modernizovaná Kia Stonic však ide mierne odlišnou cestou. Namiesto dramatických zmien zostáva verná svojej filozofii ponúknuť jednoduché, praktické a vodičsky príjemné auto, ktoré sa nesnaží byť niečím, čím nie je. Pri prvom pohľade na nový Stonic môžete zostať v pomykove. Ak sledujete globálne portfólio značky Kia, predná časť vás okamžite teleportuje k modelu K4 alebo elektrickému SUV EV3. Dizajnový jazyk „Opposites United“ tu nie je len prázdnou frázou. Pôvodne oblé, priam „bacuľaté“ tvary predfaceliftu nahradili nekompromisné hrany a prísne geometrické línie.
Klobúk dole pred dizajnérmi. Napasovať aktuálny vizuálny podpis značky na skelet auta, ktorý vznikal v úplne inej ére estetiky, je umenie. Ešte väčšiu pochvalu však pravdepodobne zožali od finančného oddelenia. Pri bližšom skúmaní totiž zistíte, že hoci auto vyzerá ako úplne nový model, reálne sa menili len tie najnutnejšie diely.
Nové sú piate dvere a predné blatníky, no kapota sa zdá byť identická s predchodcom. V automotive priemysle, kde výroba jednej lisovacej formy stojí státisíce eur, ide o majstrovský ťah: dosiahnuť maximálny vizuálny efekt s minimálnymi zásahmi do výrobných liniek.
Nové svetlomety sú do karosérie osadené s precíznosťou, akú sme v B-segmente doteraz nevideli. Škáry sú minimálne, takmer neviditeľné, čo nielen zvyšuje vizuálnu hodnotu auta, ale jemne upravuje aj prúdenie vzduchu. Stonic však ostáva verný hierarchii. Ak hľadáte LED technológiu, musíte mieriť na dve najvyššie výbavy.
Testovaná GT Line disponuje parabolickými LED svetlami. Svietia primerane svojej kategórii, s pomerne veľkorysým svetelným kužeľom, hoci v diaľkovom režime by sme prijali o niečo vyššiu intenzitu. Sympatické je, že automatické prepínanie diaľkových svetiel dostanete aj k základným halogénom.
Treba však upozorniť na jeden menej príjemný aspekt – cenu náhradných dielov. Skúsenosti z praxe ukazujú, že niektoré komponenty, najmä svetlomety, môžu byť výrazne drahšie než u konkurencie. Navyše dostupnosť alternatívnych dielov z druhovýroby je obmedzená, čo môže v prípade poškodenia zvýšiť náklady na opravu.
Interiér: moderný, ale stále praktický
Najväčšie zmeny sa odohrali v interiéri. Nová palubná doska predstavuje kombináciu moderných technológií a tradičnej ergonómie. Dominantným prvkom sú dva opticky prepojené 12,3-palcové displeje, ktoré zabezpečujú digitálny prístrojový štít aj multimediálny systém. V prípade toho stredového sa však nemôžem zbaviť pocitu, ako by bol odklonený od vodiča a orientovaný skôr na spolujazdca. Jemné natočenie smerom na ľavú stranu by rozhodne nezaškodilo.
Kuriozitou je očividná „softvérová nekonzistencia“ spomínaných displejov, ktorú zbadáte na jednoduchom príklade: oba ukazujú vonkajšiu teplotu, no rozdiel medzi nimi bol neraz až 4 °C. Môže ísť o chybu komunikácie medzi riadiacimi jednotkami, kde jeden systém ešte pracuje s “cache” pamäťou starej hodnoty.
Dôležité však je, že výrobca nezabudol na praktickú stránku. Ovládanie základných funkcií zostáva zachované prostredníctvom fyzických tlačidiel, čo výrazne zlepšuje používateľský komfort počas jazdy. Klimatizácia je riešená cez multifunkčný panel známy z vyšších modelov značky.
Poteší aj prítomnosť moderných USB-C konektorov doplnených o klasické USB-A, čo zvyšuje univerzálnosť pre rôzne zariadenia. Vpredu je to z hľadiska priestoru absolútne v poriadku, vzadu však už naplno pocítite, v akej kategórii vozidla sa nachádzate. Pozitívne hodnotím tiež použitie „poctivého“ voliča automatickej prevodovky.
Súčasťou výbavy GT Line je aj dvojfarebné, čierno-biele prevedenie interiéru, ktoré síce pôsobí sviežo (najmä v porovnaní so skôr usadlejšou priamou konkurenciou), avšak na exponovaných miestach, akými sú najmä lakťové opierky, bola biela eko koža už na relatívne novom aute značne znehodnotená.
Batožinový priestor s objemom štandardných 332 litrov (s dojazdovou rezervou) ako aj výhľad z vozidla všetkými smermi sú v lepšej polovici danej kategórie, avšak cúvacia kamera patrí svojím rozlíšením skôr už do predminulého desaťročia.
Z plnej plejády asistenčných systémov spomeniem dobre fungujúci asistent mŕtveho uhla aj adaptívny tempomat s držaním vozidla v strede jazdného pruhu. K tým otravnejším patria tradične varovanie pred opustením jazdného pruhu, upozornenie na prekročenie rýchlosti, či únavu vodiča.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
