Súčasné automobily za ostatné roky urobili obrovský technologický krok vpred. Keď niekto prirovná nové, moderné auto k smartfónu na kolesách, nie je to urážka, pretože nie je ďaleko od pravdy. Uvedomujú si to aj samotné automobilky, ktoré do nových vozidiel vkladajú čoraz modernejšie systémy a v poslednom čase je rušno aj okolo využívania umelej inteligencie.
Naša redakcia mala možnosť sledovať diskusiu organizovanú spoločnosťou Hyundai o umelej inteligencii a jej možnostiach využívania v autách vrátane autonómnej jazdy. Diskutujúcimi boli poprední odborníci a výskumníci z odvetvia umelej inteligencie (AI) a
automotive: Raf van Nuffel, viceprezident pre produkt z Hyundai Motor Europe, Prof. Dr. Mario Trapp, výkonný riaditeľ Fraunhoferovho inštitútu pre kognitívne systémy IKS a profesor Technickej univerzity v Mníchove (TUM) a Tristan Horx, mladý futurológ a analytik trendov. Na nasledujúcich riadkoch vám prinášame to najzaujímavejšie, čo v kabíne vozidla Hyundai IONIQ 9, v ktorom sa diskusia odohrávala, odznelo.
Hyundai v elektrickom SUV IONIQ 9 používa jeden z najmodernejších virtuálnych asistentov využívajúcich umelú inteligenciu. Jeho úlohou je predovšetkým sprístupniť pokročilú techniku používateľom, pretože vozidlo obsahuje veľké množstvo funkcií a AI asistent im pomáha zorientovať sa v nich. Medzi dnešnými autami a smartfónmi existuje mnoho paralel, najmä v tom, ako sa vyvíjajú. Nielen Hyundai, ale aj iní výrobcovia pracujú na úplne novej generácií softvérovo definovaných vozidlách, v ktorých softvér zohráva ešte dôležitejšiu úlohu ako samotný hardvér.
Autonómna jazda ako prostriedok na efektívnejšie využívanie času
Trend v osobnej mobilite je zrejmý – posun k autonómnej mobilite. Tým sa výrazne zmení spôsob, akým autá budeme využívať. Už teraz v priestore vozidla dokážeme byť neustále online a v prípade nástupu autonómnych technológií sa vozidlo premení na kanceláriu, obývačku či oddychový priestor a zásadne tým zmení svoj pôvodný význam. Autonómne funkcie urobia život kvalitnejším a produktívnejším najmä tým ľuďom, ktorí veľa času trávia šoférovaním. Mnohí z nich majú pocit, že strácajú čas, ktorý by mohli využiť produktívnejšie ako len sedením za volantom. Radi by túto časť cestovania prenechali na stroj, ktorý sa na rozdiel od ľudí neunaví, nezaspí a nepozerá do mobilného telefónu. Autonómna jazda však nebude možná bez spolupráce rôznych AI systémov, ktoré budú spolu komunikovať.
Pri umelej inteligencii sa často objavujú dva extrémne pohľady. Buď strach, že „zničí všetko“, alebo naopak presvedčenie, že „vyrieši všetko“. V skutočnosti je AI len nástroj, ktorý dokáže veľa vecí zlepšiť. Diskutujúci sa zhodli na tom, že mladšie generácie majú oveľa väčšiu dôveru a schopnosť prispôsobiť sa tejto technológii, zatiaľ čo starší ľudia sú voči umelej inteligencii viac skeptickí, ale práve im dokáže pomôcť najviac.
Etické problémy
Diskutujúci sa dotkli aj témy etických problémov. Uviedli, že boli uskutočnené experimenty, v ktorých sa ľudí pýtali: „Ak by sa auto muselo v kritickej chvíli rozhodnúť, zrazí chodca alebo obetuje vodiča?“ Väčšina odpovedala, že obetovaný by mal byť vodič. Lenže kúpili by ste si také auto? Väčšina by asi povedala, že nie. Podobné otázky budú viesť k mnohým zaujímavým morálnym dilemám. Aká má byť zodpovednosť človeka a aká strojov?
Tvorcovia systémov využívajúcich umelú inteligenciu sa s tým budú musieť vysporiadať. Kto bude zodpovedný, ak sa AI zmýli? Tieto otázky sa netýkajú len automobilového priemyslu, ale aj mnohých iných odvetví. Používatelia však od vozidla očakávajú vysokú bezpečnosť a to kladie na plecia automobiliek veľkú zodpovednosť.
Ochrana súkromia a dát
Môže AI poskytnúť skutočne individualizovaný zážitok bez toho, aby ohrozila súkromie alebo bezpečnosť používateľa? Diskutujúci sa zhodli, že ide o otázku správne zvoleného obchodného modelu. Pretože výrobca môže vytvoriť AI asistenta, ktorý sa prispôsobí správaniu konkrétneho používateľa a osobné dáta nebude nikam odosielať. Lenže štatistiky zatiaľ ukazujú, že 80 % používateľov síce má záujem o využívanie AI funkcií, ale len 20 % je ochotných za ne platiť.
Jeden z obchodných modelov by výrobcovia automobilov mohli prevziať od telekomunikačných spoločností, resp. spoločností vyrábajúcich smartfóny. Aj pri nich mnohé služby fungujú zadarmo, no používatelia v skutočnosti za služby platia svojimi osobnými dátami. Hyundai je však presvedčený, že ak zákazníkom povie, že používaním AI počas jazdy prispievajú k vyššej bezpečnosti, väčšina bude ochotná svoje osobné dáta z vozidiel zdieľať.
Prelom v tejto oblasti nastane v budúcnosti, keď budú autá rôznych výrobcov komunikovať medzi sebou. Zatiaľ existuje veľa izolovaných systémov, ale aby sa dosiahla maximalizácia bezpečnosti v premávke, je potrebné, aby medzi sebou komunikovali všetky vozidlá. Riziko potom budú predstavovať skôr vodiči, ktorí nebudú využívať automatizované jazdné systémy.
Stane sa vodičský preukaz minulosťou?
V Európe, najmä v Nemecku, je stále silná kultúra šoférskeho potešenia. Ľudia chcú auto riadiť sami, pretože ich to baví. To sa však môže postupne meniť. Pravdepodobne budeme žiť v období, keď sa budú tieto prístupy prelínať. Na výlety si budeme auto šoférovať sami, ale napríklad, keď budeme chcieť ísť na večeru s priateľmi a dať si pohár vína, namiesto taxíka nás odvezie domov naše vlastné auto. Takisto budeme môcť využiť autonómne funkcie v prípadoch, ak sa potrebujeme niekde premiestniť, no zároveň vykonať určité pracovné povinnosti.
Čo sa týka spomínaného vodičského preukazu, môže nastať paradoxná situácia. “Mladšie generácie si viac rozumejú s umelou inteligenciou, ale často nevedia šoférovať, zatiaľ čo staršie generácie vedia riadiť, no nerozumejú AI. Takže možno budú starší potrebovať „vodičák na AI“ a mladí ho už nebudú potrebovať vôbec. Tento scenár však pravdepodobne tak skoro nenastane, pretože ak systém zlyhá, stále musí existovať niekto, kto dokáže prevziať nad vozidlom kontrolu,” hovorí Mario Trapp.
Ako blízko sme k tomu, aby sme mali skutočne bezpečné autonómne autá?
Raf van Nuffel: „Z hľadiska inovácií a technológií máme už dnes všetko potrebné. Robotaxi systémy to dokazujú, veď vozidlá bez vodiča už existujú a v niektorých mestách jazdia v skutočnej premávke. Odpoveď treba hľadať v paralele medzi elektromobilmi. Technológia aj infraštruktúra tu už je, no prechod trvá dlhšie kvôli kultúrnym a mentálnym nastaveniam. To isté platí aj pre autonómne autá. Dnes už existujú technológie, ktoré relatívne spoľahlivo dokáže riadiť vozidlo bezpečne na diaľniciach, avšak v mestskej premávke a na okresných cestách je dosiahnuť maximálnu bezpečnosť oveľa zložitejšie. Je potrebné tiež správne zodpovedať na otázky, ako veľmi musí byť autonómne auto bezpečné, aby bolo akceptovateľné? Pretože pravdepodobne aj AI bude robiť chyby, ale v nižšej miere ako človek, napríklad AI nebude jazdiť pod vplyvom alkoholu.“
Má značka Hyundai nejaký odhad alebo dáta, koľko percent zákazníkov by reálne využívalo autonómne funkcie vozidla, pokiaľ by boli dostupné?
Raf van Nuffel: „Nemôžem uviesť presné percento, ale keď spomeniem príklad modelu IONIQ 9 s asistentom diaľničnej jazdy, vieme, že tieto funkcie sa široko používajú. Samozrejme, závisí to od dopravnej situácie, ale najmä na diaľniciach väčšina našich zákazníkov aktívne využíva inteligentný tempomat. Možno nie každý deň, ale veľmi často. Musíme však počkať, ako sa to vyvinie, keď prejdeme na vyššie úrovne autonómneho riadenia. Zatiaľ totiž nie sú implementované v bežných modeloch. Uvidíme podľa podmienok, ako široko budú tieto nové technológie používané.
Kedysi bol asistent udržiavania v jazdnom pruhu dosť otravný systém, ale neskôr sa vyvinul do asistenta sledovania jazdného pruhu, ktorý vodičovi naopak pomáha držať vozidlo stabilne v strede pruhu, a preto jeho využívanie rýchlo rastie.“
Mohli by ste uviesť niekoľko konkrétnych budúcich príkladov využitia umelej inteligencie pri komunikácii s autom?
Raf van Nuffel: „Myslím si, že oblasť plánovania trasy je tá, kde sa dá AI využiť veľmi dobre, pretože čerpá z konkrétnych dát. Napríklad niekedy môžem ísť po diaľnici, alebo si vyberiem krajšiu, scénickú trasu a chcel by som autu povedať: „Dnes ma vezmi po tej krajšej ceste, chcem vidieť krajinu.“ Ďalšou oblasťou je počasie. AI by mohla vyhodnotiť, aké bude počasie počas jazdy, čo je tiež praktické, pretože chcem vedieť, či budem jazdiť v daždi alebo ma čaká slnečný deň. Ďalej je umelú inteligenciu možné využiť na prepojenie s cloudovými službami, napríklad na rezerváciu hotelov, parkovacích miest a podobne.“
Bude v budúcnosti možné ovládať všetky funkcie vozidla hlasovými príkazmi?
Raf van Nuffel: „Technicky to určite možné je a úprimne, sme tomu už veľmi blízko. Otázkou však je, či je to aj rozumne použiteľné z pohľadu dizajnu a ergonómie.“
Vznikajú nejaké legislatívne rámce, ktoré by riešili morálne dilemy?
Mario Trapp: „Samozrejme, na európskej úrovni už prebiehajú rôzne diskusie, napríklad o tzv. „trolley probléme“. Kľúčové však je, aby sme boli féroví. Prvou výzvou, ktorú musíme vyriešiť, je spoľahlivá detekcia, teda aby auto dokázalo správne rozpoznať človeka alebo dieťa na ceste a aby nikdy nedošlo k zámene. Až potom môžeme riešiť morálne otázky typu „ochrániť pasažiera alebo chodca?“ Najväčšou výzvou teda nie je rozhodovanie, koho zachrániť, ale schopnosť systémov tieto situácie vôbec správne rozpoznať. A musíme k tomu pristupovať férovo. Rovnako ako by to urobil človek za volantom.“
Budú autonómne funkcie fungovať aj na snehu a ľade?
Raf van Nuffel: „Existuje množstvo externých faktorov, sneh a ľad sú len jedny z nich. A práve v tom spočíva výzva – zabezpečiť, aby bol systém spoľahlivý a bezpečný za akýchkoľvek podmienok. Pretože, úprimne, aj samotní vodiči sú často nepredvídateľní. A keď k tomu pridáte dážď či ľad, sú ešte menej predvídateľní. Ak by všetky vozidlá jazdili úplne autonómne, nebolo by to až také zložité. Ale pokiaľ sa mieša ľudské riadenie s autonómnym, môže sa stať čokoľvek. Treba byť pripravený na všetko.“
Mario Trapp: „Napríklad auto automaticky zvýši odstup, keď detekuje na ceste ľad alebo sneh. Ale tým sa zároveň zvyšuje riziko, že sa medzi vás vtisne iné vozidlo, pretože odstup je väčší. Technicky sa dá pre to nájsť riešenie, ale vonkajšie faktory vždy spôsobia, že jeho udržanie bude náročné. Technicky to nazývame „operačná doména návrhu“ (Operational Design Domain). Na začiatku, podobne ako pri skúšobných autopilotoch, jednoducho vylúčime určité situácie. Súčasťou vývoja je však aj presné určenie, v akých environmentálnych podmienkach systém funguje.
Jazda na snehu či ľade nie je až taký problém, aspoň teda nie väčší než pre človeka. Ale napríklad rozpoznávanie ciest, odleskov alebo oslnenia slnkom, to všetko je súčasťou technického vývoja. Preto je proces vývoja veľmi prísny. A kým pre niektoré situácie neexistuje riešenie, systém ich jednoducho vylúči z operačnej domény a odovzdá kontrolu späť vodičovi.“
Rozumejú ľudia už naplno potenciálu umelej inteligencie?
Raf van Nuffel: „Odpoveď je zrejmá, nie. Ale mám pocit, že naše predstavy o umelej inteligencii sú veľmi ovplyvnené hollywoodskymi filmami. Nemusí to byť buď/alebo. Buď nás stroj zachráni, alebo nás nahradí. Ja by som bol s týmto opatrný. Všetky technológie sú len nástrojmi. Záleží na tom, ako ich my, ľudia, používame. Najmä dnes máme tendenciu preceňovať krátkodobé dopady technológií a podceňovať ich dlhodobé dôsledky. A to je presne to, čo sa deje aj teraz.“
Mario Trapp: „Krátkodobo máme obrovské očakávania, ktoré sa určite nenaplnia. Dlhodobé dôsledky však môžu byť omnoho významnejšie a práve to je pozitívne, pretože to umožňuje vytvoriť regulačný rámec, ktorý technológiu urobí funkčnou a bezpečnou. AI je technológia, môžem ju prirovnať k nožu. Aj nôž môže byť veľmi užitočný, ale aj nebezpečný či dokonca smrteľný. Nie je to však vina noža, ide o osobu, ktorá ho drží. A s umelou inteligenciou je to rovnaké. Avšak nič dramatické, ako niektorí očakávajú, sa neudeje. Technicky neverím v to, že by nás čakalo niečo ako „scenár Terminátora“. To je momentálne nemožné. Osobne sa viac obávam umelej hlúposti než umelej inteligencie.“
Ak by ste mohli v priebehu najbližších troch rokov dosiahnuť zásadný posun v oblasti mobility vďaka umelej inteligencii, aký by bol?
Tristan Horx: „Za mňa by to bola plne autonómna jazda na diaľnici. Je to čisto osobné, pretože väčšinu svojho života trávim na diaľnici a naozaj by som ten čas chcel využiť produktívnejšie.“
Raf van Nuffel: „Veľký prínos by priniesla komunikácia medzi vozidlami, výmena dát. To by výrazne zvýšilo bezpečnosť, zlepšilo plynulosť dopravy a celkový zážitok z jazdy.“
Mario Trapp: „Moje osobné želanie, hoci chápem, že z obchodného hľadiska to nie je také atraktívne, by som chcel vidieť viac investícií do vidieckych oblastí. Pretože práve tam žijú starší ľudia, ktorí potrebujú individuálnu dopravu. Títo ľudia nemajú k dispozícii metro ani iné formy verejnej dopravy a autonómne vozidlá by im mohli výrazne pomôcť napríklad dostať sa do mesta. Nie je to možno výhodný biznis, ale malo by to veľký spoločenský prínos. Ľuďom, ktorí už sami nemôžu šoférovať, by to prinieslo novú slobodu a uľahčilo život.“
