Honda Civic Type R s označením EP3 predstavuje kľúčový moment, keď Honda prvýkrát ponúkla európskym vodičom plnohodnotný Type R bez kompromisov.
Model EP3 vstúpil na trh v roku 2001 ako prvý oficiálne predávaný Civic Type R v Európe a okamžite nastavil vlastné pravidlá v segmente hothatchov. Nevznikol ako odpoveď na konkurenciu, ale ako technické vyhlásenie značky, ktorá stavila na vysokootáčkový atmosférický motor, nízku hmotnosť a mechanickú schopnosť ovládania.
Exteriér
Dizajn EP3 na mňa od prvej chvíle pôsobí presne tak, ako má správny Type R pôsobiť. Kratšie previsy a vysoká strecha nie sú samoúčelné dizajnové výstrelky, ale jasný dôkaz, že Honda pri návrhu riešila funkciu skôr než efekt. Karoséria má kompaktné proporcie, ktoré autu dávajú pocit ľahkosti, a strmšie čelné sklo spolu s vyššou stavbou karosérie prezrádza, že inžinieri mysleli aj na vnútorný priestor a tuhosť skeletu.
Testovaný kus dostal vizuálne úpravy, ktoré presne trafili mieru. Mugen predný lip opticky pritláča nos k asfaltu a dodáva autu agresívnejší výraz. Zadné krídlo taktiež pochádza z dielne Mugen a v tomto prípade nejde len o dizajn. Pri vyšších rýchlostiach auto pôsobí stabilnejšie a hlavne vyzerá presne tak, ako si človek predstaví pojem „japonský hot hatch z prelomu tisícročia“. Nič moderné, nič uhladené, jednoducho poctivá mechanická estetika.
Veľký rozdiel robí aj podvozok. Pružiny Eibach Pro-Kit znížili svetlú výšku tak akurát. Auto sedí nižšie, má lepší postoj a v zákrutách pôsobí istejšie, no stále zvláda každodenné fungovanie bez toho, aby vodič pri každom spomaľovači zadržiaval dych.
Interiér
Interiér Civic Type R EP3 presne vystihuje filozofiu Hondy z prelomu tisícročí – všetko slúži vodičovi a nič tu nie je len na efekt. Po nasadnutí za volant okamžite cítiť, že toto auto vzniklo v ére, keď inžinieri mali hlavné slovo. Kabína nepôsobí prémiovo v dnešnom ponímaní, no ergonómia a funkčnosť sú na úrovni, ktorú mnohé moderné športové hatchbacky stále nedobehli.
Dominantou interiéru je legendárna radiaca páka umiestnená vysoko v strede palubnej dosky. Áno, na prvý pohľad vyzerá trochu čudne, no po pár kilometroch mi došlo, prečo ju Honda posadila práve sem. Ruka ju má neustále po ruke, dráhy sú krátke, mechanické a presné. Pri svižnej jazde medzi zákrutami som sa pristihol, že radím intuitívne, bez rozmýšľania. Prístrojový štít pôsobí jednoducho, no prehľadne. Otáčkomer má jasnú dominanciu a červené pole siaha až k 8000 otáčkam.
Jednou z najväčších predností EP3 je brutálna praktickosť. Honda do kabíny natlačila množstvo odkladacích priestorov a až prekvapivý počet držiakov na nápoje. Áno, stále ide o Type R, ale Civic v názve nezaprie. Zadné sedadlá ponúkajú slušný priestor aj pre dospelých a kufor zvládne každodenné fungovanie bez kompromisov.
Športové sedadlá majú výrazné bočné vedenie a pri ostrej jazde držia telo presne tam, kde má byť. Zároveň však netrestajú chrbticu ani po dlhších trasách. Pozícia za volantom je nízka a prirodzená, pedále sú ideálne rozmiestnené a volant padne do rúk presne tak, ako sa na Type R patrí. Celý interiér EP3 pôsobí dnes možno trochu staromódne, no práve v tom je jeho sila. Žiadne dotykové obrazovky, žiadne jazdné režimy, žiadne umelé zvuky z reproduktorov. Len vodič, mechanika a motor, ktorý vás neustále provokuje, aby ste mu ešte trochu naložili. A presne v tomto momente človek pochopí, prečo si Civic Type R siedmej generácie vybudoval taký kultový status.
Motor a technika
Motor s označením K20A2 tvorí technické jadro modelu Civic Type R EP3 a zároveň jasne definuje jeho charakter. Atmosférický štvorvalec s objemom 2,0 litra a technológiou VTEC dosahuje výkon 147 kW pri 7 400 ot./min. Nejde však o čísla, ktoré by mali ohromiť na papieri, ale o spôsob, akým motor výkon podáva. Nárast výkonu je plynulý, presný a s rastúcimi otáčkami čoraz intenzívnejší. Práve ochota ísť až k obmedzovaču robí z tejto jednotky jeden z najlepších atmosférických motorov svojej doby.
Pri bežnej jazde motor pôsobí kultivovane a civilizovane. Reakcie na plyn sú takmer okamžité a s pribúdajúcimi otáčkami sa charakter motora výrazne mení. Po prekročení hranice približne 5700 ot./min sa naplno aktivuje systém VTEC, motor citeľne ožije a začne ťahať s výraznou chuťou až k obmedzovaču. Pre správny zážitok z EP3 musí vodič mat chuť ísť až k obmedzovaču a nebáť sa. Odmenou je mechanicky čistý prejav, ostrá odozva na plyn a zvuk, ktorý s rastúcimi otáčkami získava návykový charakter.
V testovanom vozidle sa nachádzajú úpravy atramentového sania a downpipe, ktoré motoru evidentne prospievajú. Reakcie na plyn sú ešte rýchlejšie a motor pôsobí ochotnejšie najmä v strednom a hornom pásme. Úpravy nemenia charakter jednotky, skôr ho zvýrazňujú. Spoľahlivosť pritom zostáva zachovaná, čo potvrdzuje aj fakt, že K20A2 sa stal jedným z najčastejšie swapovaných motorov vôbec.
Technicky EP3 stavia na jednoduchej, no veľmi účinnej koncepcii. Šesťstupňová manuálna prevodovka patrí medzi najlepšie, aké sa v hot hot hatchoch svojej doby objavili. Radenie je krátke, presné a mechanicky uspokojivé. Každé preradenie sprevádza jasná spätná väzba, ktorú dnes pri moderných prevodovkách často márne hľadáme. Práve tu sa naplno prejavuje filozofia Hondy – vodič má mať pocit, že je súčasťou stroja.
Pri bežnej jazde pôsobí K20A2 prekvapivo civilizovane. Bez problémov zvláda mesto aj diaľnicu, otáčky drží nízko a spotreba ostáva rozumná. Stačí však stlačiť plyn hlbšie, podradiť a zrazu sa z praktického hatchbacku stáva ostrý nástroj na okresky. A práve tento kontrast robí z EP3 výnimočné auto.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
