Prechod na bezemisné vozidlá bol doteraz často obhajovaný hlavne pomocou modelov a predpovedí. Nová štúdia publikovaná v prestížnom žurnále The Lancet Planetary Health však prináša dáta z reálneho sveta. Výskum porovnával rast elektromobility v Kalifornii so zmenami koncentrácií NO2 v rokoch 2019 až 2023. Ukázalo sa, že oblasti s vyšším počtom bezemisných vozidiel zaznamenali citeľné zlepšenie kvality ovzdušia.
Kľúčovou výhodou štúdie je využitie údajov zo satelitu Sentinel-5 vybaveného prístrojom TROPOMI, ktorý denne monitoruje oxid dusičitý v troposfére s priestorovým rozlíšením približne jeden kilometer štvorcový. Vďaka tomu bolo možné pokryť aj oblasti, kde sa nenachádzajú klasické pozemné monitorovacie stanice.
Satelitné dáta namiesto odhadov a modelov
Výskumníci tieto satelitné merania prepojili s databázami kalifornských úradov o registráciách vozidiel. Do kategórie bezemisných vozidiel zaradili batériové elektromobily, plug-in hybridy a vodíkové autá. V sledovanom období sa ich počet zvýšil z približne 560-tisíc na viac ako 1,46 milióna kusov. Podiel bezemisných áut na celkovom vozovom parku tak vzrástol z 2 % na viac než 5 %.
V typickej lokalite pribudlo za štyri roky zhruba 272 bezemisných vozidiel, pričom analýza ukázala, že nárast o 200 elektromobilov v jednej oblasti bol spojený s poklesom ročnej priemernej koncentrácie NO2 približne o 1,1 %. Tento efekt sa zachoval aj po zohľadnení vplyvov, ako sú zmeny počtu obyvateľov, práca z domu počas pandémie či kolísanie cien palív.
Prečo je pokles NO2 dôležitý pre zdravie
Oxid dusičitý patrí medzi najvýznamnejšie znečisťujúce látky z cestnej dopravy. V mestách vzniká predovšetkým spaľovaním paliva v motoroch a jeho dlhodobé pôsobenie je spojené so zvýšeným výskytom astmy, chronických ochorení dýchacích ciest, kardiovaskulárnych problémov a predčasných úmrtí.
Autori štúdie preto zdôrazňujú, že aj relatívne malé percentuálne zníženie koncentrácií môže mať výrazný populačný efekt. Menej NO2 v ovzduší znamená nižšiu zdravotnú záťaž pre milióny obyvateľov, najmä v husto obývaných mestských oblastiach.
Výsledky vedci overili aj pomocou tzv. pozitívnej kontroly. Pri analýze klasických spaľovacích vozidiel sa potvrdil opačný trend. Rast počtu áut so spaľovacím motorom viedol k zvýšeniu koncentrácie NO2. Vedci zároveň porovnali satelitné dáta s meraniami zo 123 pozemných monitorovacích staníc americkej agentúry EPA, ktoré potvrdili rovnaký smer efektu.
Štúdia okrem iného poukazuje aj na potenciál satelitných meraní ako nástroja na sledovanie účinnosti klimatických a dopravných politík v reálnom čase. Kalifornia v tomto prípade slúžila ako živé laboratórium, ktoré ukazuje, že elektrifikácia dopravy má okamžité environmentálne prínosy a nie iba dlhodobé klimatické efekty.
Autori štúdie zároveň upozorňujú na limity. Elektromobily síce nemajú výfukové emisie, no stále nepriamo znečisťujú ovzdušie prostredníctvom opotrebovania pneumatík, bŕzd a vozovky. Navyše sú často ťažšie než spaľovacie autá, čo môže tieto efekty zvyšovať.
Aj po zohľadnení týchto obmedzení zostáva hlavné posolstvo štúdie jasné, elektromobilita má v mestskom prostredí merateľný pozitívny efekt.
