Inteligentný asistent rýchlosti (ISA) je od júla 2024 povinnou súčasťou všetkých nových osobných áut predávaných v Európskej únii.
Dnes vodiča upozorní na prekročenie povolenej rýchlosti, no v budúcnosti by sa jeho úloha mohla výrazne zmeniť. Objavili sa totiž informácie, že Európska únia skúma možnosti, ako by vozidlá dokázali rýchlosť nielen monitorovať, ale aj automaticky obmedziť, píše InsideEVs. Treba však zdôrazniť jednu podstatnú vec. Európska únia zatiaľ nepredstavila žiadny oficiálny legislatívny návrh, ktorý by zavedenie satelitného obmedzovania rýchlosti nariaďoval. Informácie vychádzajú z medializovaných úvah a odborných diskusií, pričom nie je isté, či sa podobné riešenie niekedy dostane do pripravovanej legislatívy.
Ako funguje systém ISA a čo by sa mohlo zmeniť
Súčasný systém Intelligent Speed Assistance využíva kombináciu kamier, GPS údajov a digitálnych máp na rozpoznávanie aktuálneho rýchlostného limitu. Ak vodič limit prekročí, vozidlo ho upozorní zvukovým alebo vizuálnym signálom. Pri adaptívnom tempomate dokáže automobil automaticky prispôsobiť rýchlosť, vodič však má stále možnosť systém deaktivovať alebo jeho zásah ignorovať.
Podľa informácií, ktoré zverejnil portál InsideEVs s odvolaním sa na britský bulvárny portál Daily Mail, sa diskutuje o podstatne prísnejšej verzii tejto technológie. Tá by namiesto obyčajného upozornenia využívala satelitnú lokalizáciu, mapové podklady a údaje zo senzorov vozidla na priebežné vyhodnocovanie maximálnej povolenej rýchlosti. Ak by systém zistil, že automobil ide rýchlejšie než povoľujú pravidlá, mohol by automaticky obmedziť výkon motora a zabrániť ďalšiemu zrýchľovaniu.
Zástancovia podobného riešenia tvrdia, že by mohlo výrazne znížiť počet dopravných nehôd spôsobených neprimeranou rýchlosťou. Práve prekročenie rýchlostných limitov patrí podľa európskych štatistík medzi najčastejšie príčiny vážnych dopravných nehôd a úmrtí na cestách.
Najväčším problémom je presnosť dnešných systémov
Práve spoľahlivosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo podobné riešenie vyvoláva množstvo otázok. Súčasné systémy ISA totiž nie sú bezchybné a vodiči sa už dnes stretávajú s prípadmi, keď automobil zobrazí nesprávny rýchlostný limit. Dôvodom môže byť zle rozpoznaná dopravná značka, neaktuálne mapové podklady alebo komplikované dopravné situácie.
Na tento problém upozornila aj britská organizácia Thatcham Research, ktorá sa venuje testovaniu automobilových bezpečnostných technológií. Jej analýza ukázala, že hoci niektoré vozidlá dosahujú pri oficiálnych homologizačných testoch vysokú presnosť, v reálnej premávke robia chyby výrazne častejšie.
Najhoršie hodnotený automobil síce dosiahol viac ako 91-percentnú úspešnosť podľa súčasnej metodiky merania, no pri hodnotení jednotlivých zmien rýchlostných limitov bola presnosť iba približne 74 %. Inými slovami, systém sa pomýlil približne pri každej štvrtej zmene dopravného značenia. Dokonca aj najpresnejšie testované vozidlo nedokázalo dosiahnuť stopercentnú spoľahlivosť.
Výskumníci zároveň zaznamenali prípady, keď automobily zobrazovali úplne nezmyselné limity, napríklad 5 alebo 100 míľ za hodinu na miestach, kde takéto obmedzenie vôbec neexistovalo. Pokiaľ systém slúži iba ako upozornenie, ide skôr o nepríjemnosť. Ak by však automobil na základe nesprávnych údajov automaticky obmedzil výkon počas jazdy, mohlo by to predstavovať bezpečnostné riziko.
Politicky citlivá téma, ktorá môže naraziť na odpor
Európska únia v posledných rokoch postupne rozširuje povinnú bezpečnostnú výbavu nových automobilov. Okrem systému ISA musia nové vozidlá obsahovať napríklad monitorovanie únavy vodiča, upozornenie na nepozornosť, záznamové zariadenie udalostí pred nehodou či prípravu na montáž alkoholového imobilizéra.
Práve preto niektorí výrobcovia automobilov, motoristické organizácie aj samotní vodiči upozorňujú, že ďalšie zásahy do riadenia by mohli byť vnímané ako prílišná regulácia. Kritici argumentujú, že vodič by mal mať aj naďalej rozhodujúcu kontrolu nad vozidlom a že technológia, ktorá ešte nedosahuje stopercentnú spoľahlivosť, by nemala zasahovať do jazdy.
Zároveň treba pripomenúť, že v súčasnosti neexistuje žiadne oficiálne rozhodnutie Európskej komisie ani Európskeho parlamentu, ktoré by zavedenie satelitného obmedzovania rýchlosti po roku 2030 schválilo. Ide o tému, o ktorej sa diskutuje, no jej prípadné prijatie by si vyžadovalo zdĺhavý legislatívny proces aj politickú podporu členských štátov.
Isté však je, že vývoj automobilových technológií smeruje k čoraz väčšej automatizácii. Otázkou zostáva, kde sa bude nachádzať hranica medzi zvyšovaním bezpečnosti a zachovaním kontroly vodiča nad vlastným vozidlom. Práve táto rovnováha bude v nasledujúcich rokoch jednou z najdiskutovanejších tém európskej automobilovej politiky.
