Často hovoríte aj o prezamestnanosti magistrátu. Ako sa na túto tému pozeráte?
Keď Matúš Vallo nastupoval do funkcie, na magistráte pracovalo približne päťsto ľudí. Dnes ich je okolo tisíc. Podľa môjho názoru je magistrát výrazne nafúknutý. Argument, že mesto nahradilo externé firmy vlastnými zamestnancami, nepovažujem za presvedčivý, pretože externé firmy sa podľa mňa využívajú naďalej vo veľkom rozsahu.
Koľko ľudí by podľa vás malo na magistráte pracovať?
Ak hovoríme priamo o magistráte, išiel by som približne o 30 percent nižšie, teda na úroveň okolo 700 zamestnancov. Celkovo Bratislava zamestnáva približne 9 000 ľudí vrátane mestských podnikov. Mojím cieľom by bolo znížiť tento počet približne na 8 000.
Máte porovnanie s inými mestami?
Porovnával som situáciu napríklad s Viedňou. Takéto porovnania sú síce komplikované, pretože kompetencie bývajú rozdelené medzi magistrát a mestské organizácie rôzne, no napriek tomu si myslím, že počet administratívnych pracovníkov je v Bratislave príliš vysoký. Ak sme vedeli fungovať s päťsto zamestnancami pred ôsmimi rokmi, nevidím dôvod, prečo dnes pri dvojnásobnom počte ľudí meškajú projekty a obyvatelia sa stále sťažujú na pomalú komunikáciu mesta.
Brno má približne tisíc zamestnancov magistrátu, podobne ako Bratislava. Praha ich má približne dva až dva a pol tisíca, hoci je samozrejme väčšia. Nie je možné, že tých približne 500 zamestnancov, ktorých mal bratislavský magistrát pred rokmi, bolo jednoducho málo?
Som zástancom efektivity. Nejde mi o samotné čísla, ale o výsledky. Pri náraste počtu zamestnancov z približne 500 na 1 000 nevidím zásadné zlepšenie služieb pre obyvateľov. Nevidím, že by mesto fungovalo výrazne lepšie alebo efektívnejšie.
Kde konkrétne vidíte problém?
Napríklad na oddelení územného plánovania. Kedysi tam pracovalo výrazne menej ľudí a napriek tomu dokázali vydať veľké množstvo rozhodnutí. Dnes je tam zamestnancov viac, ale výsledkov je podľa mňa menej. Ide teda najmä o efektivitu práce. Niekto dokáže spraviť desať veľkých úloh za deň, iný dve za týždeň. Mojím cieľom nie je prepúšťať ľudí len kvôli číslam, ale vytvoriť tím schopných, pracovitých a zodpovedných ľudí, ktorým záleží na Bratislave.
Vedeli by ste uviesť päť vecí, ktoré podľa vás súčasné vedenie mesta spravilo dobre?
Ako opozičný poslanec sa prirodzene zameriavam najmä na kritiku problémov. Samozrejme, sú veci, ktoré sa podarili, ale často pri nich vidím aj druhú stránku mince.
Napríklad?
Páči sa mi revitalizácia Námestia slobody. Je to pekný projekt, ale zároveň si myslím, že stál príliš veľa peňazí. Páčia sa mi nové záhony a výsadba zelene, ale zároveň mám pocit, že sa tým často prekryjú vážnejšie problémy mesta. Teší ma dokončenie električky v Petržalke, no vadí mi, že stále nie je skolaudovaná, stála výrazne viac, než sa plánovalo, a podľa mňa prináša aj bezpečnostné riziká.
Pozitívne vnímam aj obnovu vozového parku MHD. Na druhej strane však viem, že Dopravný podnik Bratislava sa kvôli tomu zadlžil o ďalšie desiatky miliónov eur. Preto si vždy kladiem otázku, kto to v konečnom dôsledku zaplatí.
Poďme teda naopak. Ktoré rozhodnutia alebo kroky magistrátu považujete za najväčšie zlyhania?
Za najväčší problém považujem to, že sa zadlžovanie mesta začalo brať ako niečo normálne. Dlh Bratislavy podľa mňa narastá alarmujúcim tempom a nesúhlasím s tvrdeniami vedenia mesta, že sa situácia zlepšuje.
Druhým problémom je podľa mňa nesplnenie viacerých veľkých sľubov. V roku 2018 sa hovorilo o viacerých infraštruktúrnych projektoch, ktoré mali byť dávno hotové. Dodnes však nie sú zrealizované.
Hovoríte napríklad o električke do Borov?
Presne tak. V roku 2018 sa deklarovalo, že projekt bude hotový do roku 2022. Dnes máme rok 2026 a stále nie je dokončený ani projekt. Podľa mojich informácií bola pôvodná projektová dokumentácia pripravená, no následne sa musela prepracovať po ďalších požiadavkách, ktoré do procesu vstúpili.
Mesto však argumentuje tým, že projekt komplikovali problémy na strane železníc a financovania z eurofondov.
Ja si myslím, že ak nie je dokončená ani projektová dokumentácia, je predčasné hovoriť o financovaní. Podľa môjho názoru ide skôr o dôsledok dlhodobého odkladania rozhodnutí a nedostatočného manažovania projektu.
Ktoré ďalšie projekty podľa vás meškajú alebo boli zastavené bez dostatočného dôvodu?
Vadí mi napríklad, že sa nezrealizovala revitalizácia Sadu Janka Kráľa. Projekt bol vysúťažený a následne sa zastavil. Rovnako mi prekáža, že sa nezačala rekonštrukcia Ružinovskej električkovej radiály.
V tomto prípade mesto argumentovalo cenou projektu a potrebou opakovať verejné obstarávanie.
Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, zohráva úlohu aj politický faktor. Myslím si, že vedenie mesta nechce pred voľbami otvárať rozsiahlu stavbu, ktorá by priniesla dopravné obmedzenia a nespokojnosť obyvateľov.
To je však vážne tvrdenie. Máte preň konkrétne podklady?
Mám informácie od ľudí, ktorí sú s projektom oboznámení. Samozrejme, nemôžem hovoriť o konkrétnych zdrojoch. Som však presvedčený, že rozhodnutie odložiť realizáciu súvisí aj s obavou z negatívnej reakcie verejnosti.
Na druhej strane, každá veľká rekonštrukcia prináša dočasné komplikácie.
To je prirodzené. Každá rozkopávka spôsobí obmedzenia a časť verejnosti bude nespokojná. Ak však chceme modernizovať infraštruktúru, musíme byť pripravení niesť aj politickú zodpovednosť za takéto rozhodnutia a vysvetliť ich ľuďom.
POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE
