Prečo sa podľa vás v Bratislave dlhodobo nerealizujú veľké infraštruktúrne projekty? Myslím napríklad nové mosty, severnú tangentu alebo ďalšie strategické stavby.
Podľa mňa chýba odvaha a dlhodobá vízia. Politika sa často sústreďuje na menšie projekty, ktoré prinášajú rýchly výsledok a sú viditeľné počas jedného volebného obdobia. Oveľa menej sa venujeme projektom, ktorých výsledky sa prejavia až o desať alebo pätnásť rokov.
Ako by ste tento prístup zmenili?
Chcem robiť presný opak. Nebojím sa otvárať aj veľké projekty, aj keď viem, že ich výsledok možno nebude viditeľný okamžite. Dôležité je ich pripraviť, dostať do územných plánov, začať rokovania a vytvoriť podmienky na ich realizáciu.
Keď hovoríte o veľkých projektoch, čo si pod tým máme konkrétne predstaviť?
Napríklad nový most cez Dunaj, o ktorom sme hovorili, alebo severnú tangentu. To sú projekty, ktoré nevzniknú za štyri roky, ale ak sa s nimi nezačne pracovať dnes, nevzniknú ani o dvadsať rokov.
Takéto projekty si však vyžadujú intenzívnu spoluprácu so štátom.
Presne tak. A práve preto si myslím, že primátor musí vedieť komunikovať s ktoroukoľvek vládou. Nemusí s ňou vo všetkom súhlasiť, ale musí byť schopný rokovať o projektoch, ktoré sú dôležité pre mesto.
Narážate tým na súčasné vzťahy medzi magistrátom a vládou?
Myslím si, že úlohou primátora nie je viesť veľkú politiku. Jeho úlohou je presadzovať záujmy Bratislavy. Ak potrebujem podporu ministerstva dopravy alebo vlády na dôležitý projekt, musím byť schopný sadnúť si za jeden stôl a rokovať.
Čiže bez ohľadu na to, kto je pri moci?
Bez ohľadu na to, kto je pri moci. Ja sa nechcem sústrediť na ideologické spory. Chcem sa sústrediť na to, aby sa v Bratislave lepšie žilo. A ak si to vyžaduje spoluprácu s ktoroukoľvek vládou, budem spolupracovať.
Nie je to skôr tak, že Bratislava dlhodobo dopláca na to, koho volia jej obyvatelia, a preto má komplikovanejší vzťah s vládou?
Nemyslím si, že je to primárne o tom, koho Bratislavčania volia. Skôr si myslím, že veľa závisí od toho, aký vzťah má vedenie mesta s vládou. Ja by som chcel tento prístup zmeniť.
Ako konkrétne?
Chcem byť v tomto smere neutrálny. Nezaujíma ma veľká politika. Mojou úlohou ako primátora by bolo presadzovať záujmy Bratislavy bez ohľadu na to, kto práve sedí vo vláde. Či to budú konzervatívci, liberáli, ľavicové alebo pravicové strany, ja budem rokovať s každým, kto môže pomôcť mestu.
Čiže by ste sa nesnažili profilovať ako protiváha vlády?
Nie. Primátor podľa mňa nemá byť opozičný politik voči vláde. Má byť človek, ktorý dokáže pre mesto vyrokovať čo najlepšie podmienky. Ak Bratislava potrebuje podporu na infraštruktúrne projekty, musíme vedieť spolupracovať s každou vládou.
Aké infraštruktúrne projekty dnes považujete za najdôležitejšie?
Veľa z nich sme už spomínali. Rozvoj koľajovej dopravy, nové dopravné prepojenia či príprava ďalšieho mosta cez Dunaj. Za veľmi dôležitý projekt považujem aj Filiálku.
Prečo práve Filiálku?
Ide o územie pri bývalom Istropolise, kde by mohla vzniknúť moderná železničná stanica s významným dopravným významom. Mohla by výrazne odľahčiť hlavnú stanicu a priniesť kvalitnejšie spojenie prímestskej aj regionálnej železničnej dopravy s centrom mesta.
V čom vidíte jej najväčší prínos?
Ľudia by sa vlakom dostali priamo bližšie k centru Bratislavy. Zároveň by sa zvýšila kapacita železničnej dopravy a vznikol by priestor pre lepšie napojenie vlakových spojov z rôznych smerov Slovenska aj zo zahraničia.
Takýto projekt by však stál obrovské peniaze.
To určite. Nie je to projekt, ktorý by dokázala financovať samotná Bratislava. Vyžadoval by si výraznú podporu štátu a investície do celej železničnej infraštruktúry v meste. Napriek tomu si myslím, že ide o strategický projekt, ktorý má zmysel.
POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE
