Leto a kabrio-sezóna sa už síce pomaličky blížia ku koncu, no to nám nebráni v tom, aby sme si pripomenuli jeden skvelý kabriolet, ktorý vznikol v Nemecku. Veľký úspech žiaľ nezožal, no napovedal, akým smerom sa môže automobilka uberať – BMW 507.

V druhej polovici 50-tych rokov bavorská automobilka BMW vedela, prečo sa nemá púšťať do výroby kabrioletu. Americký podnikateľ Max Hoffman si toto vozidlo však vydupal všetkými možnými spôsobmi a dokonca aj tvrdil, že je schopný len v USA predať okolo 5 000 vozidiel a dokáže tak konkurovať Mercedesu 300SL. Tak sa začal príbeh neobyčajného BMW 507.

Po vojne však na tom BMW nebolo príliš dobre, no aj tak sa nakoniec podrobila k vývoju roadstera, ktorý nadväzoval na modely BMW 501 a 502 od konštruktéra Fritza Fiedlera a dizajnéra Albrechta von Goertzeho. Problém, ktorý ťaží väčšinu automobiliek aj v dnešnej dobe boli / sú peniaze. Obaja teda dostali za úlohu postaviť čo najlepšie auto z čo najviac dostupných dielov na sklade. Podobný postup sa neskôr aplikoval aj na slávne BMW M1.

Základ bol zobraný z roadsteru BMW 503, ktorý bol skrátený asi o 400 mm. 507-čka tak mala dĺžku 4 400 milimetrov a vážila celkom 1 330 kilogramov. Takáto nízka hmotnosť bola dosiahnutá vďaka použitiu prevažne hliníkových doplnkov. Hliníkové panely sa však vyrábali ručne a zvlášť na každé vozidlo. Každé vyrobené BMW 507 tak bolo svojim spôsobom iné a s tým súvisela aj montáž finálnych komponentov a hard-topu za príplatok. Ten však pasoval vždy len na to jedno konkrétne vozidlo. Tým pádom sa výroba predražila a namiesto 5 000$ ako malo auto stáť si nemecká automobilka vypýtala 10 000$. BMW 507 tak stálo len o kúsok menej, než rival v podaní Mercedes-Benz 300SL.

Zatiaľ čo Mercedes disponoval výkonom cez 200 koní, tak BMW 507 vygenerovalo z 3,2-litrového osemvalca výkon iba cca 150 koní. Keď si to však premietneme na vtedajšie pomery, tak výkonu bolo relatívne dosť, no keďže sú zákazníci takí akí sú, tak toto nebolo to, čo chceli. Roadsterov BMW 507 bolo vyrobených iba 252 kusov a dva prototypy. Jednalo sa tak iba o desatinu toho, čo vyrobil Mercedes-Benz. 507-čka zdolala 100 kilometrovú hranicu za 10 sekúnd a maximálka sa zastavila na 210 km/h. V ponuke boli tri rôzne prevody – pomalý, rýchly a podľa voľby zákazníka.

BMW 507 malo však jeden zásadný problém – brzdy. Väčšina automobilov tej doby používala klasické bubnové brzdy, no bohatší ľudia si už pomaličky začali šuškať, že to nie je dobré a chcelo by to zmenu. Našli sa aj takí, ktorí nadávali na výkon auta (tí sa však nájdu aj dnes, výkonu predsa nikdy nie je dostatok, nie?). Jedným z nich bol aj samotný Elvis Presley, ktorý si BMW 507 doniesol do USA zo svojej služby v Nemecku. Pôvodný motor vymontoval a do 507 osadil 5,0-litrový osemvalec Ford s výkonom cez 250 koní.

Za zmienku však stojí aj osobnosť, ktorej sa ako jedinej na svete podarilo vyhrať titul majstra sveta v F1 a takisto aj na motocyklochJohn Surtees. Ten síce BMW 507 dostal ako dar a práve on bol veľmi frustrovaný z bŕzd. Nakoľko spolupracoval s výrobcom pneumatík Dunlop, tak jeho 507 bolo jedno z prvých áut na svete, ktoré malo kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách. Surteesov automobil bol jedným z 202 existujúcich modelov 507.

Aj keď BMW 507 priviedlo automobilku v päťdesiatych rokoch na pokraj bankrotu, nebolo ani konštrukčne dokonalé a takisto sa dobre nepredávalo, no bolo a stále je krásne auto. Neskôr poslúžilo aj ako inšpirácia pri vytvorení ďalších roadsterov značky BMW, konkrétnejšie Z3, Z4 a hlavne Z8. BMW 507 je dodnes cenné o čom vypovedajú vydražené kusy, ktorých cena sa pohybuje v miliónoch eur.

Zdroje: Wheelsage | startstop.sk