Hon na automobily, obrazne povedané naberá na obrátkach každým dňom. No sú to skutočne autá, ktoré znečisťujú ovzdušie v najväčšej miere?

Neustále sa sprísňujúce emisné limity, downsizing, filtre pevných častíc… To všetko dnes musia trpieť motoristi kvôli nariadeniam, ktoré majú chrániť ovzdušie a životné prostredie vo všeobecnosti. No čo ak automobilová doprava nie je tým najväčším znečisťovateľom ovzdušia?

Je to už pár rokov, čo britský denník Daily Mail uverejnil alarmujúce tvrdenie, že 16 najväčších lodí na svete produkuje viac znečistenia ako všetky autá na celom svete. Ak je to skutočne pravda, prečo sú ešte stále považované práve autá za kľúčového prispievateľa ku skleníkovým plynom, zatiaľ čo námorný priemysel takmer žiadne emisné normy nemá?

Je to všetko o oxidoch

Stručná odpoveď na otázku, či je toto tvrdenie pravdivé, je jednoducho “áno”. Nákladné lode produkujú oveľa vyššie úrovne oxidov síry (SOx) a oxidov dusíka (NOx) v porovnaní s automobilmi. A tiež je pravda, že tie najväčšie kontajnerové lode na svete jednoznačne vyprodukujú viac SOx a NOx ako všetky autá na celom svete. Ironicky, práve neustále sa sprísňujúce emisné normy tento rozdiel medzi nákladnými loďami a modernými autami ešte viac umocňujú.

V Nemecku začne platiť zákaz pre dieselové autá už aj na diaľnici!

SOx a NOx škodia životnému prostrediu rôznymi spôsobmi. Viete napríklad, aké sú dve kľúčové príčiny výskytu kyslého dažďa? Správne. Je to oxid uhličitý a oxidy síry. Tieto dve nebezpečné látky majú potenciál dramaticky nepriaznivo ovplyvniť ekosystémy: napríklad môžu zničiť podmorský život, či spôsobovať závažné ochorenia dýchacích ciest u ľudí.

Prečo majú kontajnerové lode povolené také vysoké množstvá oxidov?

Zvyšujúci sa rozdiel medzi emisiami automobilov a emisiami kontajnerových plavidiel, umožnila aj skutočnosť, že námorný priemysel nepodlieha toľkým emisným normám. Práve v tomto momente je vhodné uviesť fakt, že pôvodný článok britského Daily Mail vznikol v roku 2009, teda pred 9 rokmi. V tom čase podliehal námorný priemysel oveľa menej emisným normám, ako je tomu teraz.

Dôvodov, prečo tieto normy prišli s takým oneskorením, môže byť niekoľko. Samozrejme, načŕta sa možnosť prítomnosti politického lobbingu s túžbou neobmedzovať ziskovosť tohto priemyslu. No keďže nie sme konšpiračný plátok, túto otázku necháme otvorenú.

Dieselgate v praxi: Naftové Volkswageny končia na “hromadných cintorínoch”

Problémom je fakt, že do istej miery je námorná doprava podobná tej automobilovej. Nielen, že lode sú stále väčšie a produkujú viac emisií, lodí, a najmä tých veľkých kontajnerových, je každým rokom viac. A vypúšťajú do ovzdušia stále viac nebezpečných oxidov SOx a NOx.

Čo možno urobiť na zvrátenie tohto trendu?

Pokroky v technológii pripravujú cestu k transformácii lodí na nízkoemisné plavidlá. Námorný priemysel tak čelí rovnakému problému, ako ten automobilový. Lodné motory musia mať nainštalované rôzne typy dodatočných zariadení, ktoré znižujú emisie na výstupe. No kľúčovým technologickým pokrokom, ktorý je pre odvetvie lodnej dopravy dôležitý, je kvapalný zemný plyn alebo inak povedané LNG. Ak by LNG bolo primárnym palivom všetkých lodí, predstavovalo by to najväčší technologický pokrok v námornom priemysle za posledných 100 rokov.

Problémom je skutočnosť, že v súčasnosti lodné a obzvlášť veľké kontajnerové plavidlá spaľujú naftu, respektíve topné oleje. Práve tie palivá pri spaľovaní produkujú enormné množstvá oxidov SOx a NOx. To je dôvod, prečo 16 najväčších lodí produkuje viac týchto emisií oxidov ako všetky autá na svete.

Niekoľko faktov na záver

Aktuálne najväčšou kontajnerovou loďou je OOCL Hong Kong. Daily Mail v článku z roku 2009 ako najväčšiu loď sveta uvádza Emma Maersk. Odvtedy sa v rebríčku najväčších lodí prepadla až na 17. miesto. To len potvrdzuje fakt, akým tempom expanduje námorná doprava.

Kontajnerová loď OOCL Hong Kong je dlhá 399,9 metra, váži vyše 210-tisíc ton a dokáže prepraviť 21 413 kontajnerov. Loď poháňa dvojtaktný dieselový motor MAN B&W 11G95ME-C so 14-timi valcami, ktorý produkuje výkon 75 570 kW (teda 75,57 MW), čo je ekvivalentom 103-tisíc konských síl. Rovnako veľkú loď OOCL Germany poháňa dieselový dvojtaktný 14-valcový motor Wärtsilä-Sulzer RTA96-C s výkonom až 80 080 kW (109-tisíc koní). Pri plnom zaťažení lode spotrebujú približne 9 ton paliva za hodinu, čo predstavuje približne 10-tisíc litrov. Zaujímavosťou ale je, že obe lode sú už vyrobené podľa prísnejších emisných štandardov a sú považované za “nízkoemisné”. Pre porovnanie, spomínaná Emma Maersk s kapacitou takmer 18-tisíc kontajnerov spotrebovala za hodinu 14-tisíc litrov paliva.

Zdroje: auto.idnes | startstop.sk
Zdroj fotografie: Maersk LineEmma Maersk #6, CC BY-SA 2.0, Link