Po afére Dieselgate tlačia zákonodarcovia v Európskej únii na výrobcov, aby ponúkali takzvané zelené alternatívy k spaľovacím motorom. Ako to však je s hybridmi v skutočnosti?
Európska únia sa snaží vytlačiť z ciest autá s konvenčnými spaľovacími motormi a nahradiť ich variantmi, ktoré sú prijateľnejšie pre životné prostredie, napríkald plug-in hybridmi. Všetko to odštartoval emisný škandál koncernu Volkswagen. Dôsledkom bolo zavedenie novej normy merania spotreby paliva a emisií WLTP, ktorá nahradila starší cyklus spotreby NEDC.
A práve tu narazili plug-in hybridy na problém. Podľa starého cyklu totiž štartoval test s plne nabitými batériami. To znamená, že ak malo plug-in hybridné auto dojazd na elektriku napríklad 50 kilometrov, bol tento úsek merania zaznamenaný ako bezemisný a teda so spotrebou 0 litrov paliva, či už benzínu alebo nafty. Práve vďaka tomu sa automobilky pýšili rozprávkovými spotrebami na úrovni 1,7 litrov benzínu na 100 kilometrov. Samozrejme, podobnú hodnotu je v reálnom svete možné dosiahnuť zrejme jedine v prípade, že sa auto vezie na odťahovke…
To ist platí aj v prípade produkovania emisií v podobe CO2 na kilometer. Je jasné, že zákazníci týmto číslam už dávno neverili, no neboli to zákazníci, pre koho automobilky udávali tieto čísla. Boli to národné regulátory, ktoré často za hraničnú hodnotu na to, aby sa na auto vzťahovala dotácia na kúpu “zeleného auta”, považovali hodnotu práve 50 gramov C02 na kilometer, čo v prípade benzínových motorov predstavuje spotrebu na úrovni 2,1 litra paliva na 100 kilometrov a v prípade naftových motorov približne 1,9 litra paliva na 100 kilometrov. A presne tu sa objavil paradox Európskej únie.
Pohon budúcnosti: Hybridy, elektromobily alebo palivové články?
Ak sa výrobcovia zmestili do týchto čísel, nielen, že zákazníci mali nárok na ekologickú dotáciu od štátu (čo v konečnom dôsledku zvyšovalo predaje), ale automobilky samotné dostali určité “zelené” kredity za výrobu ekologického auta. No potom prišla nová norma merania spotreby paliva WLTP, a práve tá bola kameňom úrazu.
Automobilky majú v podstate tri možnosti: buď budú automobily vyrábať aj naďalej, avšak bez akéhokoľvek nároku na dotáciu zo strany zákazníkov alebo “zelených” kreditov. Menej dotácií rovná sa menej predaným kusom. Druhou možnosťou je výraznejšie prepracovať automobily, aby spĺňali kritériá aj v rámci WLTP normy. No tento proces je omnoho zložitejší, ako sa nám môže zdať. Tu už do hry vstupujú finanční manažéri, ktorí musia rozhodnúť, či sa dodatočné investície skutočne oplatia. No a treťou, poslednou možnosťou je jednoducho vyradiť takéto automobily z ponuky. A práve to sa stalo už vo viacerých prípadoch, keďže od 1. septembra musia mať všetky predávané autá udávanú spotrebu podľa normy WLTP.
BMW i3 REx
BMW i3 REx kombinovalo elektromotor, batérie a takzvaný predlžovač dojazdu v podobe spaľovacieho motora. BMW ale tvrdí, že REx “už nie je potrebné”. No ak sa pozrieme na údaje spotreby, hneď zistíme, odkiaľ fúka vietor. Spaľovací motor mal podľa normy NEDC predĺžiť dojazd o 150 kilometrov, no v reálnom svet to bolo ledva 100 km…
Audi Q7 e-tron
Ďalším autom je Audi Q7 e-tron, ktoré kombinovalo 3,0-litrový turbodiesel s elektromotorom. Podľa starej metodiky merania spotreby malo mohutné SUV spotrebovať na 100 kilometrov len 1,8 litrov paliva, čím sa tesne vošlo pod 50-gramový limit emisií CO2.
Audi A3 e-tron
Aj Audi A3 e-tron “zabila” norma WLTP. V automobilke sa rozhodli, že malý plug-in hybridný hatchback radšej ani nebudú nanovo homologovať. Podľa cyklu NEDC mal 1,4-litrový TFSI motor v kombinácii s elektromotorom spotrebovať približne 1,6 litra paliva na 100 kilometrov. Samozreme, s plne nabitými batériami, ktoré umožnili prejsť polovičnú vzdialenosť “zadarmo”…
Zaujímavosťou ale je, že v Spojených štátoch sa tieto modely ešte stále nachádzajú v cenníkoch automobiliek…
Zdroje: Autoforum | startstop.sk
