TEST Ssangyong Tivoli 1.5 GDI Turbo 4×4 – Ako keď Kolumbus objavil Ameriku

Tak, ako sa pred niekoľkými storočiami Krištof Kolumbus vydal hľadať Indiu, no namiesto toho narazil na Ameriku, tak som sa pustila do testovania najnovšej verzie modelu Tivoli. A miesto niektorými trochu podceňovaného auta som napokon objavila sebavedomý a dynamický crossover, ktorý pokojne znesie porovnanie s konkurenciou nielen z Ázie.

Našla som viac negatívnych ako pozitívnych reakcií, ktoré opisovali Ssangyong ako značku, ktorá by sa mala radšej sústrediť na iné veci ako vyrábanie áut. A verte, že s takýmito predsudkami som neočakávala od najnovšieho Tivoli žiadne zázraky. Už po nasadnutí som ale začala svoj názor meniť.

Tivoli mieri naozaj vysoko, nedostatkom sebavedomia rozhodne netrpí. Svedčia o tom elegantné línie, dynamický profil a najmä vydarená predná maska, ktorá tomuto crossoveru náramne svedčí. V kombinácii s vyššou svetlou výškou a decentným oplastovaním pôsobí ako turista oblečený módne, no zároveň aj funkčne a nachystaný na akékoľvek nástrahy. Zadná časť auta mi pripomína konkurenčnú Lanciu, ale dajme tomu, že sa Ssangyong snažil nesústrediť pozornosť len na naozaj vydarenú prednú masku.

A keďže sa Tivoli tvári tak, že si trúfa aj na nejaké tie terénne skúšky, chceli sme zistiť, či v jeho prípade ide iba o  „chic look“ pre  mestského človeka, ktorý s ním prakticky vôbec neopustí asfalt, alebo skutočne zvládne aj nástrahy nespevnených ciest. Moje očakávania spočiatku neboli vysoké, no faktom je, že ma tento kórejský crossover vôbec nenechal v úzkych. Skvele zvláda prejazdy zablateným terénom, dokáže sa vyškriabať aj miernym svahom s horšou trakciou a keď sa mi už-už zdalo, že ma ďalej nepustí, znova ma vyviedol z omylu vďaka uzávierke diferenciálu.

Aj keď mu jeho svetlá výška neumožňuje prekonávať väčšie nástrahy a určite sa v tomto smere  nevyrovná napríklad takej Navare, vôbec mi to nechýbalo – je to predsa mestský crossover a nie pick-up, určený do naozaj drsných podmienok. Pravdou je, že na prvý pohľad uhladené auto s 18-palcovými diskami dokázalo veci, ktoré by som od tohto elegantného crossoveru nečakala. Ak sa nepotrebujete premávať po okreskách ako Fittipaldi a v zákrutách mať plyn na podlahe, určite vás toto auto má čím osloviť.

Napríklad aj takým polomerom otáčania. Napriek tomu, že Tivoli nie je žiadny drobček, dokáže sa v naozaj malom priestore otáčať takmer ako Aygo alebo vozidlo s podobnými mini proporciami. Jazdiť s ním v úzkych mestských uličkách bude pre vás skôr radosťou, než stresom.

Srdce, poháňajúce túto 1,5 tonovú extravaganciu na štyroch kolesách, tvorí benzínový agregát GDI s objemom 1,5-litra, posilnený turbom. Motor je to príjemný, vďaka dobrému odhlučneniu o ňom v kabíne prakticky ani neviete a svižnejšia jazda mu nerobí najmenší problém. Možnože mu 260 Nm krútiaceho momentu v spojení s automatickou prevodovkou papierovo nedáva výkon športovca, no dynamický je dostatočne. Zaujímavé je, že pri automatickej prevodovke vôbec nemáte systém  štart-stop, no vo výbave s manuálnou prevodovkou je v základe.

Na rozdiel od ostatných výrobcov sa Ssangyong nehrá na niekoho, kto potrebuje kreatívne pracovť s údajmi o spotrebe. Automobilka udáva kombinovaný priemer na 100 kilometrov na úrovni 8,5 litra,  ja som po týždni mala na ukazovateli hodnotu 8,4 L/100 km. Síce sa to môže zdať ako trocha vyššie číslo oproti konkurencii, no takto to jednoducho je. Aspoň nekupujete mačku vo vreci.

Za vyššiu spotrebu čiastočne môže relatívne pomalá automatická prevodovka, ktorá akoby si všimla stlačenie plynového pedálu o niečo neskôr, ako by bolo ideálne. Tu ale hovorím o rýchlostiach vyšších ako 80 km/hod, takže mi nezostalo nič iné, len sa prispôsobiť a predbiehať s podradeným kvaltom. Zvládanie kopcov a tiahlych stúpaní tiež nepatrí medzi silné stránky auta, ale vždy možno využiť manuálne podraďovanie.

Zato interiér je nielen priestranný, ale vodiča potešia aj použité technológie. Hneď po nasadnutí padne do rúk ako uliaty multifunkčný volant, ktorý reaguje presne tak, ako chce šofér. Ostražitosť je na mieste, pokiaľ sa zadívate na digitálny displej. Ten si možno individualizovať tak jednoducho, že  máte okamžite chuť začať sa „prehrabávať“  možnými nastaveniami a prispôsobiť ho podľa vlastnej chuti. Okrem navigácie sa dá na displeji zobraziť aktuálna rýchlosť, ktorá je v akomsi tuneli, meniacom farbu podľa zvoleného jazdného režimu.

Zvyšok kabíny je tiež veľmi pekne spracovaný, plasty nebijú do očí a stredobodom pozornosti sa stane stredový panel, ktorý má atypický tvar. Páči sa mi, ako sú v ňom zapracované výduchy kúrenia a nezaberajú zbytočne miesto na palubnej doske. Osobne ma potešili aj tlačidlá na nastavenia kúrenia či klimatizácie, keďže prehrabávať sa každú chvíľu v nastaveniach displeja nepatrí k mojim koníčkom.

Vyhrievané sedadlá, úložné priestory a jazdný komfort sú už len synonymami pre pohodlné cestovanie. Tivoli disponuje množstvom bezpečnostných systémov – je tu detekcia mŕtveho uhla, asistent pre zmenu jazdného pruhu, upozornenie pri cúvaní na premávku za vozidlom a ešte jedna skvelá vec, ktorú nie je úplne obvyklá.

Ak zvyknete parkovať paralelne, večne musíte sledovať v spätnom zrkadle voľný priestor, kedy budú môcť cestujúci vzadu vystúpiť. Tivoli však má asistenta pre bezpečné vystúpenie z vozidla, ktorý vás upozorní, keď môžu bez rizika vozidlo opustiť. Vzadu je dostatok priestoru na nohy, rovnako, ako aj praktických odkladacích priestorov.

A cenovka vám rozhodne neprivodí infarkt. Tivoli totiž patrí k autám s veľmi dobrým pomerom medzi cenou a hodnotou. Auto v úplnej „plnke“ stojí menej ako 24-tisíc a ponúkne funkcie, ktoré konkurencia predáva podstatne vyššou cenou. Zaujímavo vyzerajú aj nižšie výbavové stupne.

Spojiť extravagantné s pohodlným je výzva, ale Ssangyong sa jej ujal bravúrne. Aj keď v našich končinách až na tretí pokus. A ak sa vám páči byť stredobodom pozornosti, tak tento provokatér dokáže otočiť nejedným krkom. Pretože nikto vlastne nevie, čo je vlastne  zač.