Aký je váš plán pre rozvoj verejnej dopravy v Bratislave? Práve kvalitná MHD by predsa mala dostať ľudí z áut do verejnej dopravy.
Určite chcem podporiť rozvoj koľajovej dopravy. To znamená nielen električky, ale aj lepšie prepojenie vlakovej dopravy s mestskou dopravou, kde bude potrebná úzka spolupráca so Železničnou spoločnosťou Slovensko a ďalšími partnermi. Zároveň je potrebné pokračovať v obnove električkových tratí, ktoré sú podľa mňa dlhodobo zanedbané.
Naozaj si myslíte, že sa trate neobnovujú? Veď za posledné roky prebehlo viacero rekonštrukcií.
Obnovili sa niektoré úseky, ale nie v rozsahu, ktorý bol sľubovaný. Račianska radiála sa neobnovila podľa pôvodných plánov, na Vajnorskej sa zrealizovala len časť projektu, Ružinovská radiála stále čaká na realizáciu a Karlovesko-dúbravská radiála dodnes nie je skolaudovaná.
V prípade Karlovesko-dúbravskej radiály sú známe problémy s hlukom a prebiehajúcimi spormi. Nie je to skôr dôsledok podnetov obyvateľov?
Obyvatelia majú právo upozorňovať na problémy a je správne, že tak robia. Žijeme v demokracii. Faktom však je, že projekt stále nie je definitívne uzavretý. Ak vznikli technické nedostatky, treba si priznať, že ide o problém realizácie projektu.
Čo ďalšie podľa vás v oblasti koľajovej dopravy chýba?
Nepostavilo sa prepojenie električkovej trate zo Zlatých pieskov na letisko a do Vajnôr. Nepokročilo sa s projektmi smerom do Podunajských Biskupíc. Mnohé projekty, o ktorých sa hovorilo ešte pred rokmi, zostali len na papieri.
Nie sú však takéto projekty časovo veľmi náročné? Osem rokov nemusí byť na ich realizáciu až tak veľa.
Keby sa hovorilo len o príprave nových tratí, možno by som s tým súhlasil. Ale bavíme sa aj o rekonštrukciách existujúcej infraštruktúry, ktoré sa dajú financovať z eurofondov. Mnohé z týchto projektov mali byť podľa pôvodných plánov hotové už pred niekoľkými rokmi.
Čo podľa vás bráni rýchlejšej realizácii?
Mesto má podľa mňa problém s riadením projektov. Naráža na komplikované vzťahy s dodávateľmi, projekty sa naťahujú a následne vznikajú spory, ktoré predražujú celý proces. To všetko spomaľuje rozvoj dopravnej infraštruktúry.
Ako by ste zvýšili atraktivitu MHD pre ľudí, ktorí dnes preferujú auto?
Najprv musíme pochopiť, prečo ľudia autom jazdia. Často ide o rodiny s deťmi, ktoré potrebujú skombinovať školu, škôlku, prácu a krúžky. Ak chceme, aby presadli do MHD, musíme im ponúknuť pohodlnú a bezpečnú alternatívu.
Čo tým myslíte konkrétne?
Veľa ľudí mi hovorí, že sa necítia komfortne alebo bezpečne vo verejnej doprave. Ďalším problémom je dostupnosť zastávok. Na niektorých miestach sa po úpravách liniek predĺžila dochádzková vzdialenosť k MHD a ľudia musia chodiť pešo výrazne ďalej ako v minulosti.
Aké riešenia by ste navrhovali?
Určite by som sa zameral na bezpečnosť vo verejnej doprave, na zlepšenie čistoty a komfortu cestovania. Zároveň by som preveril fungovanie liniek a tam, kde to dáva zmysel, by som zvážil ich úpravu alebo predĺženie tak, aby boli dostupnejšie pre obyvateľov. Cieľom musí byť, aby bola MHD pre ľudí prirodzenou voľbou, nie nútenou alternatívou.
Spomínali ste bezpečnosť vo verejnej doprave. Ako konkrétne by ste ju chceli zlepšiť?
Jednoducho. Mestská polícia musí byť schopná reagovať rýchlo na podnety z vozidiel MHD. Ak vodič alebo cestujúci nahlási problém, mestská polícia by mala byť schopná zasiahnuť v reálnom čase.
Myslíte si, že situácia v bratislavskej MHD je dnes natoľko vážna?
Myslím si, že podobných incidentov je viac, než by malo byť. Uvediem osobnú skúsenosť. Môj otec cestoval MHD, upozornil jedného cestujúceho na nevhodné správanie a situácia sa okamžite vyhrotila. Dotyčný začal byť agresívny a vulgárny. Nikto z ostatných cestujúcich sa neozval. Takéto príbehy počúvam od Bratislavčanov pomerne často.
Nie je to problém, ktorý riešia všetky väčšie mestá?
Možno áno, ale mňa zaujíma Bratislava. To, že podobné problémy existujú aj inde, pre mňa nie je dôvod ich akceptovať. Ak vieme situáciu zlepšiť, mali by sme to urobiť.
Vo vozidlách sú kamery, vodiči majú spojenie s dispečingom. Nestačí to?
Kamera sama o sebe problém nevyrieši. Ak sa niekto správa agresívne, treba vedieť zasiahnuť okamžite. Preto hovorím o lepšej koordinácii medzi dopravným podnikom a mestskou políciou. Dôležité je, aby systém fungoval v praxi, nielen na papieri.
Hovorili ste aj o expresných linkách.
Áno. Myslím si, že zrušenie niektorých expresných spojov bolo chybou. Napríklad spojenie medzi Petržalkou a Račou bolo kedysi výrazne rýchlejšie. Dnes cesta verejnou dopravou trvá podstatne dlhšie, čo ľudí motivuje sadnúť do auta.
Čiže podľa vás treba zlepšiť nielen infraštruktúru, ale aj samotnú organizáciu dopravy?
Presne tak. Potrebujeme kvalitnejšie spojenia, lepšie intervaly a efektívnejšie prepojenie jednotlivých druhov dopravy. To sa týka aj prímestskej dopravy.
Tam však rozhodujúcu úlohu zohráva Bratislavský samosprávny kraj.
To je pravda, ale mesto musí byť aktívnym partnerom. Ak chceme dostať autá z ciest, musíme ľuďom z okolitých obcí ponúknuť reálnu alternatívu. Čím častejšie a spoľahlivejšie budú spoje z Miloslavova, Tomášova alebo ďalších obcí, tým viac ľudí nechá auto doma.
Ak tomu správne rozumiem, za prioritu považujete najmä rozvoj koľajovej dopravy.
Určite. Koľajová doprava je chrbtovou kosťou modernej mestskej mobility. Zároveň však treba rozvíjať aj autobusy, prímestskú dopravu a ďalšie formy prepravy.
POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE
