6. Víťazstvo Fordu GT40 na Le Mans v roku 1966
Víťaznú sériu Ferrari v Le Mans napokon prerušil americký automobilový gigant Ford a ich ikonická GT40 s Bruceom McLarenom a Chrisom Amonom za volantom, aj keď morálnymi víťazmi sa stali Ken Miles a Denny Hulme. 34. ročník pretekov 24 hodín Le Mans sa dočkal aj sfilmovania vďaka snímke „Ford vs Ferrari“, do histórie sa zapíše ako moment, keď americké stroje stvorené Carolom Shelbym prvýkrát dobyli najväčšie európske vytrvalostné preteky a zosadili z trónu dovtedy neprekonateľné Ferrari.
7. Titul Tima Harveya v poslednom kole v Silverstone
Pravdepodobne najslávnejší moment v histórii cestovných vozidiel – Tim Harvey získal titul British Touring Car Championship v záverečnom kole v Silverstone, zatiaľ čo jeho úhlavný rival o titul John Cleland bol “uprataný z cesty” Harveyho tímovým kolegom z BMW Steveom Soperom, kvôli ktorému napokon skončil v bariérach. Clelandovo neslávne známe gesto zdvihnutým prostredníkom vytvorilo aj jednu z najznámejších hlášok legendárneho komentátora Murrayho Walkera – „I’m going for first“, ktorá žije v spomienkach fanúšikov cestovných áut dodnes.
8. Víťazstvo Jackieho Stewarta na Veľkej cene Talianska v roku 1969
Táto Veľká cena Talianska sa do histórie motoršportu zapísala ako tá, v ktorej prví štyria jazdci prišli do cieľa najtesnejším rozdielom. Sir Jackie Steward si vďaka víťazstvu na týchto pretekoch zabezpečil svoj prvý titul majstra sveta. Druhý Jochen Rindt prišiel do cieľa so stratou 8 stotín sekundy, tretí Jean-Pierre Beltoise so stratou 17 stotín sekundy a štvrtý Bruce McLaren so stratou 19 stotín sekundy.
9. Titul Colina McRaea vo WRC v roku 1995
Colin McRae sa zapísal do histórie ako prvý britský jazdec, ktorý vyhral majstrovstvá sveta v rely a zároveň tak urobil ako vôbec najmladší. Tento jeho rekord trval až do tohto roku, kedy si titul svetového šampionátu vybojoval Kalle Rovanperä na Toyote. McRae jazdiaci na ikonickom Subaru Impreza sa pred poslednými pretekmi na domácej pôde bodovo vyrovnal Carlosovi Sainzovi a napriek tomu, že v druhý deň utrpel defekt a tretí deň mal problémy s hydraulikou, McRae zajazdil najrýchlejšie časy v 18 z 28 rýchlostných skúšok, svoju domácu rely vyhral druhý rok po sebe a získal titul.
10. Víťazstvo Juana Manuela Fangia na Nordschleife v roku 1957
Dva preteky pred koncom šampionátu si Fangio s obrovským náskokom zabezpečil titul majstra sveta v F1. Zároveň to bolo jeho posledné víťazstvo v kráľovnej motoršportu. Fangio jazdiaci na Maserati 250F zvolil na 22-kolové preteky inú taktiku ako jazdci Ferrari. Tí zvoli pneumatiky s tvrdšou zmesou a mali natankovanú plnú nádrž. Fangio sa rozhodol zvoliť mäkké gumy a natankoval iba polovicu nádrže. Do boxov zašiel v 13. kole s vyše pol minútovým náskokom pred svojimi súpermi. Zastávka v boxoch však skončila pohromou, jeden z mechanikov nechal maticu kolesa odkotúľať pod monopost a trvalo veľmi dlho, kým sa ju podarilo nájsť. Boxovú uličku opustil na treťom mieste so stratou 48 sekúnd na druhého Collinsa. Počas zostávajúcich kôl vyžmýkal zo svojho auta maximum, niekoľkokrát prekonal rekordy trate a napokon jedno kolo pred koncom predbehol dovtedy prvého Hawthorna dvoma kolesami na tráve. Fangio po pretekoch povedal, že ešte nikdy vo svojom živote nešiel tak rýchlo.
