Po drahých cenách za palivá na čerpačkách prišlo mierne upokojenie v podobe nižších cien za benzín. Situácia na trhu motorových palív je však stále veľmi neprehľadná. Oslovili sme preto analytika slovenskej siete čerpacích staníc Tanker, aby nám situáciu bližšie ozrejmil.
To, či si za palivá priplatíme a dostaneme sa tesne pod magickú hranicu dvoch eur, alebo naopak ušetríme, je otázne. Zdá sa, že všetko má v rukách jediná spoločnosť – Slovnaft. Od 5. decembra platí na území Európskej únie v reakcii na vojnovú agresiu na Ukrajine zákaz dovozu ruskej ropy. Nemalý príjem z predaja ropy totiž Rusku umožňuje financovať vojnu. To však nie je všetko, pretože už od 5. februára bude v Európskej únii platiť embargo na dovoz aj ropných produktov z Ruska. Slovensku sa ale podarilo vyrokovať výnimku. Preprava ropy cez ropovod Družba bola z tohto embarga dočasne vylúčená. To znamená, že do Slovnaftu bude naďalej prúdiť ruská ropa na ďalšie spracovanie.
Čo z toho vyplýva?
Spoločnosť Slovnaft má v podstate dva scenáre, ako sa môže od 5.2.2023 zachovať. Po prvé, môže podliezať veľkoobchodnú cenu slovenského trhu, aby sa na slovenský trh nedostal žiadny konkurent. Slovnaftu to umožní nákup lacnej ropy z Ruska. Ďalšou výhodou Slovnaftu je skutočnosť, že má výnimku aj na vývoz pohonných hmôt do Čiech a na Ukrajinu. Opačne to však neplatí.
Žiadna iná spoločnosť nebude schopná dodať na slovenský trh pohonné hmoty ruského pôvodu. A benzín alebo nafta vyrobené z “inej” ako lacnejšej ruskej ropy, nebude cenovo konkurencieschopná. Táto alternatíva je menej pravdepodobná, nakoľko by spôsobila chaos a napätie na trhu.
Druhou možnosťou Slovnaftu je, že prispôsobí cenu svojich pohonných látok európskemu priemeru a “podelí” sa o slovenský trh s konkurenciou. Ak napríklad rafinéria z Poľska nakúpi “neruskú” ropu na spracovanie, ktorá bude drahšia ako ruská, nebude schopná preraziť s cenou na slovenskom trhu. Ak by Slovnaft pristúpil na druhú možnosť, určite na tom nestratí, pretože bude lacno vyrobené pohonné hmoty predávať s nadpriemerne vysokou maržou.
Štát je pripravený zdaniť obrovský zisk
A práve s touto alternatívou ráta aj štát, ktorý má v pláne Slovnaftu vzniknutý nadpriemerný zisk zdaniť, takzvaným solidárnym príspevkom. Minister hospodárstva Karel Hirman potvrdil, že výška sadzby solidárneho príspevku zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy vyrokovanú vládou.
Vládny návrh zákona by zaväzoval rafinérie, ale aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, odviesť do štátneho rozpočtu 55 až 70 % zisku presahujúceho 120 % priemerného zisku za posledné štyri roky.
„Rozumiem sadzbe, ktorú táto vláda, ktorej som člen, navrhuje, pretože ostatné krajiny nemajú výnimky zo sankcií na dovoz ruskej ropy,“ dodal Hirman. Návrh vychádza z nariadenia Rady EÚ, no navrhovaná výška odvodu je dvojnásobná oproti odporúčanej.
Proti navrhovanému zákonu ešte v minulom kalendárnom roku ostro vystúpil generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi. Navrhovaný solidárny príspevok podľa neho nie je primeraný. Podľa jeho slov by vláda zobrala rafinérii spolu 91 % ročného zisku, nakoľko si nemôže príspevok zarátať do nákladov v roku 2022, ale až v roku 2023. Zdaniť tak firma musí celý zisk za rok 2022. Slovnaft by bol ochotný akceptovať výšku sadzby príspevku na úrovni 35 až 40 %. Pokiaľ sa návrh neupraví, plánuje sa firma domáhať ochrany na medzinárodnom arbitrážnom súde.
Otáznik visí aj nad naftou
Bohužiaľ, zdá sa, že nafta to má v Európe zrátané. Treba sa pripraviť na to, že Európu môže zasiahnuť deficit nafty. Tá bude naďalej drahšia ako benzín a vôbec nie je vylúčené, že jej cena sa bude opäť približovať k sume 2 eurá za liter. Nafta sa tak pomaly vytráca z kategórie osobných vozidiel a čoraz menej zákazníkov pri kúpe nového auta siaha po tejto motorizácii.
