Nadšenci šoférovania často vnímajú autonómne vozidlá ako začiatok konca automobilovej slobody. Ich postupné rozširovanie však môže priniesť presný opak. Ak z ciest odstránia ľudí, ktorí jazdiť nechcú, nevedia alebo sa za volantom venujú viac telefónu ako premávke, zostane viac bezpečného priestoru pre tých, ktorí si šoférovanie chcú naozaj užiť.
Keď sa medzi automobilovými nadšencami začne hovoriť o autonómnych autách, reakcie bývajú pomerne predvídateľné. Autá bez volantu a pedálov sú pre mnohých symbolom pochmúrnej budúcnosti, v ktorej vodič stratí kontrolu nad vozidlom a z automobilu sa stane dopravný prostriedok riadený počítačom. Obavy nie sú úplne neopodstatnené, pretože pre týchto ľudí je šoférovanie auta omnoho viac ako len spôsob presunu z jedného miesta na druhé. Pekná cesta, dobre naladený podvozok, presné riadenie a vydarený motor dokážu vytvoriť emóciu, ktorú autonómna kapsula nikdy nenahradí.
Rozširovanie autonómnych vozidiel však nemusí znamenať, že o túto možnosť prídeme. Práve naopak. Robotické taxíky a autá schopné jazdiť bez ľudského zásahu by mohli byť jednou z najlepších správ pre ľudí, ktorí šoférovať skutočne chcú. Prečo? Pretože by z premávky mohli postupne odstrániť tých, ktorí za volantom byť nechcú.
Nie každý vodič chce byť vodičom
Na cestách dnes nejazdia iba automobiloví nadšenci alebo ľudia, ktorých šoférovanie baví. Pre veľkú časť populácie je vedenie auta iba nutným zlom. Potrebujú sa dostať do práce, odviezť deti do školy alebo vybaviť nákup. Auto používajú preto, lebo musia, nie preto, že chcú. Takýchto vodičov pritom často spoznáte už po niekoľkých sekundách. Neudržiavajú konštantnú rýchlosť, neskoro reagujú na zelenú, bezdôvodne obsadzujú ľavý jazdný pruh, menia smer bez použitia smerovky alebo sa pohybujú nepredvídateľne. Ich pozornosť je všade inde, len nie na ceste.
Zvláštnu kategóriu tvoria ľudia, ktorí využívajú každú chvíľu za volantom na kontrolovanie správ, sociálnych sietí či pracovnej komunikácie. Mobilný telefón držaný nízko pod volantom sa stal každodennou súčasťou premávky. Stačí sa pozrieť do okolitých áut pri pomalej jazde v meste alebo z okna autobusu a človek rýchlo pochopí rozsah tohto problému, na ktorý dlhodobo upozorňuje aj polícia.
Takýto ľudia v skutočnosti nechcú šoférovať. Chcú odpovedať na správy, sledovať reelka, vybavovať pracovné telefonáty alebo jednoducho zabiť čas. Autonómne vozidlo im môžu umožniť robiť všetky tieto veci legálne a bez toho, aby pritom ohrozovali ostatných.
Robotaxi nie je nepriateľom športového auta
Príchod služieb autonómnej mobility neznamená, že všetky automobily musia byť jedného dňa zbavené volantu. Oveľa realistickejšie je rozdelenie trhu. Ľudia, ktorí považujú auto iba za dopravný prostriedok, si objednajú autonómny taxík alebo si kúpia model schopný samostatnej jazdy. Počas cesty môžu pracovať, sledovať film, telefonovať alebo spať. Nebudú musieť predstierať, že venujú pozornosť činnosti, ktorá ich nezaujíma.
Tí, ktorých šoférovanie baví, si naopak môžu naďalej vyberať vozidlá s volantom a pedálmi. Podobne ako dnes existujú automatické prevodovky popri manuálnych, elektromobily popri spaľovacích autách a verejná doprava popri individuálnej automobilovej doprave, môže autonómna mobilita existovať vedľa klasického šoférovania. Ak vás šoférovanie baví, nemusíte v robotickom taxíku vidieť konkurenciu pre váš športový hatchback. Ide o riešenie určené pre úplne inú skupinu ľudí.
Menej nepredvídateľnosti na cestách
Najväčšou výhodou autonómneho auta nie je, že dokáže jazdiť rýchlejšie alebo zábavnejšie než človek. Jeho prednosťou je predvídateľnosť. Počítač sa neurazí, keď ho niekto predbehne. Nebude sa druhému vodičovi lepiť na nárazník, aby mu dal najavo svoju nespokojnosť. Nerozhodne sa náhle odbočiť cez dva pruhy, pretože minul výjazd. Nezaspí po nočnej zmene, neopije sa a počas jazdy nebude písať správu.
Autonómne vozidlo môže, samozrejme, urobiť chybu. Súčasné systémy nie sú neomylné a ich zlyhania treba dôsledne vyšetrovať. Vývoj technológie už priniesol problémy s netypickými prekážkami, extrémnym počasím aj situáciami, ktoré by skúsený človek dokázal vyriešiť intuitívne. Rozširovanie autonómnej dopravy preto musí sprevádzať prísna kontrola, transparentné zverejňovanie dát a jednoznačne určená zodpovednosť.
Dostupné výsledky z reálnej prevádzky napriek tomu naznačujú, že správne navrhnutý autonómny systém dokáže bezpečnostný výsledok ľudských vodičov prekonať. Spoločnosť Waymo uvádza, že po viac než 220 miliónoch míľ plne autonómnej jazdy zaznamenalo v porovnaní s ľudskými vodičmi v rovnakých oblastiach o 94 % menej nehôd s vážnymi alebo smrteľnými zraneniami. Výhody sa netýkajú iba cestujúcich v autonómnom aute. Bezpečnejšia a predvídateľnejšia premávka prospieva aj vodičom klasických vozidiel, motocyklistom, cyklistom a chodcom.
Nadšenec za volantom nie je automaticky bezpečný vodič
Bolo by však naivné rozdeliť cestnú premávku na schopných automobilových nadšencov a neschopných používateľov robotických taxíkov. Aj človek, ktorého autá bavia, môže jazdiť agresívne, preceňovať svoje schopnosti alebo zamieňať verejnú cestu za pretekársky okruh. Radosť zo šoférovania sama osebe nikoho neoprávňuje jazdiť nebezpečne. Práve skutočný nadšenec by mal rozumieť rozdielu medzi svižnou, sústredenou jazdou a bezohľadným hazardovaním so životom. Schopnosť ovládať auto zahŕňa aj rešpektovanie ostatných účastníkov premávky a nerobiť si z nich slalomové kužele.
Autonómne vozidlá preto nevyriešia všetky problémy. Neodstránia zlú infraštruktúru, neprehľadné značenie ani ľudí, ktorí budú pravidlá ignorovať bez ohľadu na použitú technológiu. Môžu však znížiť počet vodičov, ktorí riadia iba preto, že dnes nemajú prijateľnú alternatívu, čo môže výrazne zmeniť atmosféru na cestách. Aj preto vývoj autonómnych technológií dôkladne sledujeme a prinášame o ňom množstvo článkov.
Autonómia tam, kde dáva zmysel
Najväčšiu hodnotu bude mať automatizácia riadenia pravdepodobne tam, kde je šoférovanie najmenej príjemné: v dopravných kolónach, pri každodennom dochádzaní, počas monotónnych diaľničných presunov alebo v centrách veľkých miest. Nikto neprichádza o veľký vodičský zážitok, keď namiesto posúvania sa rýchlosťou 5 km/h v rannej kolóne odovzdá riadenie stroju. Rovnako nemusí byť žiadnou tragédiou, ak autonómny taxík odvezie domov človeka po oslave alebo unaveného cestujúceho po nočnom lete. Zároveň však zostávajú horské cesty, okresky, výlety, okruhy a všetky ostatné situácie, v ktorých ľudia šoférujú preto, lebo šoférovať chcú.
Budúcnosť nemusí byť súbojom medzi človekom a počítačom o volant. Môže byť svetom, v ktorom si každý vyberie vhodný spôsob dopravy podľa situácie. Raz sa necháme odviezť autonómnym taxíkom, inokedy si sadneme do auta, vypneme maximum asistenčných systémov a vyrazíme na cestu iba pre potešenie.
Najhorší vodiči možno konečne dostanú lepšiu možnosť
Autonómne vozidlá by sme preto nemali automaticky odmietať. Technológia, ktorá odoberie volant ľuďom, ktorí oň v skutočnosti nemajú záujem, nemusí obmedzovať našu slobodu. Môže ju chrániť. Ak človek počas celej jazdy sleduje telefón, nedokáže udržať jazdný pruh alebo vníma vedenie auta iba ako otravnú prekážku medzi dvoma bodmi, nech sa pokojne nechá odviezť počítačom. Prospeje tým sebe aj všetkým naokolo. Pretože skutočným nepriateľom automobilového nadšenca nie je autonómne auto, ale iný vodič, ktorý síce drží volant, no hlavou je úplne niekde inde.
