
Prijali sme pozvanie BMW a zúčastnili sa viac než 700-kilometrového roadtripu po Rumunsku, ktorý sme absolvovali za volantom nového BMW iX3 50 xDrive.
Highlightom našej cesty bola svetoznáma cesta Transfagarasan, ale počas nášho putovania krajinou sme sa zamerali aj na zaujímavé, no v našich končinách oveľa menej známe fakty o motorizme v Rumunsku.
Základné fakty o automobilovom trhu v Rumunsku
Rumunsko má viac než 19 miliónov obyvateľov a rozlohou je takmer päťkrát väčšie ako Slovensko. Napriek tomu bolo v krajine v roku 2025 zaregistrovaných len 155 855 nových osobných automobilov (medziročne + 4,7 %), čo je menej ako dvojnásobok v porovnaní so Slovenskom. Rumuni si počas minulého roka zaregistrovali celkovo 8 833 nových elektromobilov, čo predstavuje medziročne pokles o 9 %. Podiel elektromobilov na celkovom trhu s novými vozidlami sa tak znížil na 5,7 %.
Najpredávanejším elektromobilom v krajine je Dacia Spring, čo vidieť aj pri bežnom pohľade na cesty v Bukurešti, do ktorej sme doleteli po poldruha hodinovom lete. Dacia v segmente elektromobilov zaznamenala 1 596 registrácií, čo jej zabezpečilo prvenstvo aj medzi značkami. Nasledoval Hyundai s 1 157 elektromobilmi, Ford s 1 149 a Tesla s 1 115 registráciami. Medzi obľúbené elektromobily medzi Rumunmi patria aj Hyundai Kona Electric či Tesla Model 3.

Opačný vývoj zaznamenali plug-in hybridy, pretože ich registrácie medziročne vzrástli takmer o 59 percent na 10 079 vozidiel, vďaka čomu s podielom 6,5 percenta prvýkrát prekonali elektromobily. Najpredávanejším plug-in hybridom roka 2025 sa stal Ford Kuga, značka BMW sa s 1 049 PHEV vozidlami zaradila na tretie miesto.
BMW v Rumunsku prekonalo historickú hranicu
Značka BMW napriek náročnému ekonomickému prostrediu ukončila rok 2025 v Rumunsku s rekordným výsledkom. V Rumunsku zaregistrovala celkovo 5 229 nových automobilov, medziročne o 6,9 percenta viac a dosiahla 3,35 % podiel na trhu. Po prvýkrát prekonala hranicu 5 000 predaných vozidiel za rok a udržala si vedúcu pozíciu v prémiovom segmente pred Mercedesom a Audi. Viac než polovicu jej predaja tvorili SUV-čka: medzi najpredávanejšie modely v krajine patria X5 a X1, ktorých sa predáva približne 680 za rok. Zaujímavosťou je, že každé štvrté nové BMW zaregistrované v Rumunsku malo v roku 2025 elektrický alebo plug-in hybridný pohon. BMW celkovo zaregistrovalo 1 332 nabíjateľných automobilov, čo je medziročne o osem percent viac.

Prvý dotyk s premávkou v Bukurešti
Čo sa týka elektromobility, Rumunsko patrí medzi krajiny, ktoré majú zdanlivo všetky predpoklady na jej úspešný rozvoj. Disponuje vodnými aj jadrovými elektrárňami, nezanedbateľným tempom pribúdajú solárne a veterné zdroje a prudko v nej rastú investície do veľkokapacitných batériových úložísk. Napriek tomu zostáva podiel elektromobilov na trhu s novými vozidlami nízky, pretože ceny elektriny tu patria medzi najvyššie v Európe.
Už prvé kilometre po Bukurešti na zadných sedadlách BMW X7 ukazujú jednu z najväčších slabín rumunskej metropoly. Doprava tu dokáže byť mimoriadne hustá a mesto sa pravidelne objavuje na popredných priečkach rebríčkov najviac dopravne preťažených miest sveta. Počas letných prázdnin síce pôsobí situácia pokojnejšie, ale to, čo miestni označujú za pohodovú premávku, by v našich končinách nepochybne vyvolávalo nervozitu. Ideme krokom, ale Alexandru Seremet z rumunského zastúpenia značky BMW spoza volantu X7 s úsmevom hovorí, že toto je veľmi dobrá premávka.
Jedným dychom však dodáva, že každodenné zápchy vplývajú aj na správanie vodičov. Nervozita a agresivita za volantom sú prirodzeným dôsledkom toho, že motoristi trávia nezanedbateľnú časť dňa v kolónach. Situáciu v meste dočasne komplikujú aj početné rekonštrukcie a opravy ciest, mostov či chodníkov. Jedným z najvýznamnejších projektov v meste je pripravované spojenie metra s letiskom, ktoré by mohlo časť automobilovej dopravy v budúcnosti odľahčiť.
Štedré dotácie na elektromobily vystriedala neistota
Podiel elektrických vozidiel na rumunskom trhu s novými vozidlami sa pohybuje približne na úrovni šiestich percent. Rumunsko pritom svojho času ponúkalo jeden z najštedrejších dotačných programov v Európe, príspevok na kúpu elektromobilu dosahoval až 10 000 eur. Následne sa však začal prudko a predovšetkým nepredvídateľne znižovať. Najskôr klesol na 5 000 eur, potom na 3 500 a napokon klesol len na 1 800 eur. Zmeny podľa Seremeta prichádzali bez dostatočného predstihu a zakaždým spôsobili na trhu ďalší šok.

Aktuálnu štátnu podporu na kúpu elektromobilu sprevádza množstvo podmienok. Podpora je určená iba pre súkromné osoby, vzťahuje sa na vozidlá do stanovenej cenovej hranice a jej každoročné spustenie závisí od schválenia rozpočtu. Automobilkám tak paradoxne nekomplikuje život samotná výška príspevku, ale neistota, či a kedy bude program vôbec dostupný.
„Dnes by sme boli radi, keby sa tento program jednoducho skončil. Súčasná suma je už taká nízka, že zákazníci BMW sa podľa nej väčšinou nerozhodujú. V minulosti však ľudia čakali, či sa dotácie spustia, a odkladali nákup auta. Na trhu to spôsobovalo úplný chaos,“ vysvetľuje nám Alexandru. Stabilné a predvídateľné podmienky sú pre trh dôležitejšie než krátkodobá štedrá pomoc. Ak zákazník nevie, či o niekoľko týždňov nezíska na rovnaké vozidlo výrazne vyšší príspevok, prirodzene s objednávkou počká. Výsledkom sú prudké výkyvy predaja, ktoré komplikujú plánovanie importérom aj predajcom.

Energetická veľmoc, ktorá platí drahú elektrinu
Ďalší rumunský paradox sa skrýva v energetike. Krajina má vďaka rozsiahlej sústave vodných elektrární, vybudovanej ešte počas komunistického obdobia, mimoriadne silnú východiskovú pozíciu. Približne štvrtinu spotreby dokáže pokrývať jadrová energetika a v posledných rokoch rýchlo pribúdajú solárne aj veterné zdroje. Dynamicky sa tiež rozvíjajú tiež batériové úložiská, vznikajú nové projekty s kapacitou presahujúcou 200 MWh, ktoré patria medzi najvýznamnejšie európske investície svojho druhu. Ich úlohou je stabilizovať sieť a pomôcť efektívnejšie využívať elektrinu z obnoviteľných zdrojov.
Napriek tomu rumunské domácnosti a firmy čelia vysokým cenám energií. V krajine sa preto diskutuje o nastavení trhu aj o tom, či niektorí veľkí hráči nevyužívajú jeho nedostatky vo svoj prospech. Energetickú sebestačnosť Rumunska by mala posilniť ťažba zemného plynu z nových nálezísk v Čiernom mori. Rumunsko očakáva, že domáca produkcia dokáže pokryť jeho potreby a v budúcnosti vytvorí priestor aj na vývoz, čo by z pohľadu energetickej bezpečnosti Európskej únie mohlo nabrať pozitívny smer.

Inflácia zmenila každodenný život Rumunov
Silný ekonomický rast Rumunska v posledných rokoch sprevádzala vysoká inflácia. Medziročný rast cien sa dlho pohyboval okolo desiatich percent. Zdraželi automobily, energie aj bežné služby a pocit rastúcej životnej úrovne čiastočne prekryli vyššie životné náklady. Na druhej strane, je očividné, že Rumunsko zažíva mimoriadne rýchlu modernizáciu. Bezhotovostné platenie je samozrejmosťou aj v najmenších prevádzkach a veľké mestá sa menia pod vplyvom novej infraštruktúry, zahraničných investícií a európskych fondov. Členstvo v Európskej únii hodnotí väčšina Rumunov pozitívne. Samozrejme, ani tu nechýbajú euroskeptické hlasy, ale prínos európskych investícií je tu viditeľný prakticky na každom kroku.
Krajina s hlbokou automobilovou tradíciou
Rumunsko si väčšina Slovákov spája predovšetkým so značkou Dacia. Jeho priemyselná a automobilová história je však oveľa bohatšia. Ešte pred druhou svetovou vojnou patrilo Rumunsko medzi významných producentov ropy, vyrábalo lietadlá a v Bukurešti pôsobili zastúpenia popredných európskych automobiliek. Historické fotografie dokazujú, že BMW či Mercedes-Benz tu mali svoje predajne už v 30. a 40. rokoch minulého storočia.

Mnohé z budov, v ktorých sa nachádza showroomy automobiliek, stoja dodnes, hoci okoloidúci pravdepodobne ani netušia, akú úlohu kedysi zohrávali. Až porovnanie súčasnej podoby s dobovými zábermi odhaľuje ďalšiu, takmer zabudnutú vrstvu Bukurešti. Tento vývoj násilne prerušila druhá svetová vojna, príchod sovietskej armády a následné desaťročia komunistického režimu. Obyvatelia ho však prijali odlišným spôsobom než Československo, Poľsko či Maďarsko, kde bol odpor voči nemu výraznejší. Dlhodobý vplyv komunizmu preto nezasiahol iba hospodárstvo, ale aj kultúru a hodnoty rumunskej spoločnosti.
Ford vyrábal autá v Bukurešti skôr, než vznikla značka Dacia. Už 4. mája 1936 otvorila americká automobilka v bukureštskej štvrti Floreasca jednu z najmodernejších automobilových tovární v regióne. O niekoľko dní neskôr sa v nej rozbehla sériová montáž vozidiel. Ford sem prilákala vtedajšia rumunská legislatíva, ktorá poskytovala daňové zvýhodnenie spoločnostiam vyrábajúcich produkty priamo v krajine. Ford tu vybudoval závod s modernou montážnou linkou, ročnou produkciou približne 2 500 vozidiel a zamestnal viac než stovku zamestnancov. V Bukurešti vznikali rôzne verzie modelu Ford V8, neskôr aj Mercury Eight či nákladné vozidlá vrátane techniky určenej pre armádu.
Budova továrne značky Ford využívala vtedy pokrokové princípy priemyselnej architektúry. Veľké presklené plochy zabezpečovali dostatok denného svetla a otvorená výrobná hala umožňovala efektívne rozmiestnenie montážnej linky. Napriek tomu, že vznikla pred približne 90 rokmi, pôsobí jej konštrukcia prekvapivo moderne aj dnes. Výrobu automobilov narušila druhá svetová vojna, počas ktorej sa skomplikovali dodávky dielov z USA. Po nástupe komunistického režimu závod štát znárodnil a automobilová výroba tu bola ukončená.

Areál neskôr fungoval pod názvami Autoindependența a Automatica, no postupne začal chátrať. Historická hala napriek tomu prežila. Po rozsiahlej rekonštrukcii sa má v septembri 2026 opäť otvoriť verejnosti. Projekt One Gallery za viac než 100 miliónov eur počíta s vyše 50 reštauráciami a obchodnými prevádzkami, kanceláriami, wellness centrom aj podzemným parkovaním. Súčasťou komplexu má byť i malé múzeum pripomínajúce pôvodnú automobilovú továreň.
Rumunský kráľ sa vyučil za automechanika
S továrňou Ford v Bukurešti sa spája ešte nezvyčajná kapitola života posledného rumunského kráľa Michala I. Ako mladý muž v nej absolvoval praktickú technickú prípravu a pri montážnej linke pracoval približne dve hodiny denne. Nešlo iba o naaranžovanú návštevu panovníka určenú pre dobových fotografov, Michal I. sa skutočne zaujímal o techniku, učil sa jednotlivé mechanické postupy a automobily zostali jeho celoživotnou vášňou.
Po vojne sa Michal I. dostal do otvoreného konfliktu s komunistami. Dňa 30. decembra 1947 ho prinútili abdikovať a následne musel opustiť Rumunsko. Väčšinu majetku stratil, podstatnú časť zvyšku svojho života prežil vo Švajčiarsku. V exile sa venoval viacerým povolaniam, okrem iného pracoval v letectve a venoval sa technickým činnostiam. Vlastnú mechanickú dielňu si však ponechal celé desaťročia a osobne v nej opravoval rôzne vozidlá.
Pôvodnú dielňu si Michal I. zriadil už v roku 1943 v kráľovskom sídle Săvârșin. Medzi rokmi 1956 a 1976 ju používal vo švajčiarskom Versoix a neskôr ju niekoľkokrát presťahoval. Po jeho smrti sa vybavenie vrátilo do Rumunska. Zrekonštruovanú dielňu s pôvodným náradím, pracovnými stolmi a ďalšími predmetmi dnes môže navštíviť aj verejnosť.
Rumunský kráľ Michal I. bol vášnivým zberateľom automobilov. Jeho garážou prešli luxusné, športové aj terénne vozidlá, pričom osobitné miesto v nej mal model Alfa Romeo 8C 2900B Lungo, v tom čase jeden z najexkluzívnejších a technicky najzaujímavejších automobilov sveta. S jeho menom sa spája aj vozidlo značky Aero z vtedajšieho Československa. Michal I. ho dostal ešte ako mladík a automobilu sa podarilo prežiť nástup komunistického režimu aj rozptýlenie kráľovskej zbierky. Vozidlo by malo existovať dodnes, hoci sa už nenachádza v pôvodnom kráľovskom vlastníctve.

Ako dva najvzácnejšie Mercedesy ochránili pred Sovietmi
Azda najdobrodružnejší rumunský automobilový príbeh sa spája s dvoma predvojnovými monopostmi Mercedes-Benz W154. Tie patrili do rodiny legendárnych strieborných šípov, s ktorými nemecká automobilka na konci 30. rokov bojovala o víťazstvá na najvýznamnejších európskych okruhoch. Mercedes-Benz W154 vznikol pre sezónu 1938 podľa nových pravidiel Grand Prix, na pohon slúžil trojlitrový motor V12 s výkonom približne 450 koní. Pri hmotnosti necelých 900 kilogramov dokázalo vozidlo prekonať rýchlosť 300 km/h.
Dva exempláre sa po vojne ocitli v Rumunsku. Mali byť skonfiškované a odvezené železničným transportom do Sovietskeho zväzu. Ich hodnotu však rozpoznal jeden rumunský automobilový nadšenec, ktorému sa podarilo podplatiť sovietskych vojakov sprevádzajúcich vlak a vozidlá získať. Nový majiteľ monoposty opravil a opäť s nimi chcel začal pretekať. Jeden z Mercedesov skutočne nasadil do súťaže, jeho súťažná jazda sa však skončila haváriou a požiarom. Po tejto skúsenosti od svojich pretekárskych plánov opustil. Oba automobily sa po niekoľkých rokoch záhadne objavili na Západe. Rumunský majiteľ za ne pravdepodobne dostal dobre zaplatené, suma sa však istotne nedala porovnať s ich dnešnou historickou hodnotou, ktorá sa počíta v desiatkach miliónov eur.

Príbeh o BMW 327 Cabriolet
Aj s vozidlom značky BMW sa viaže zaujímavý trumunský príbeh. Architekt a inžinier Eduard Ecker sa narodil v Rumunsku v roku 1912. Patril k tamojšej nemeckej menšine a zamiloval sa do elegantného modelu BMW 327 Cabriolet. V roku 1938, keď mal 25 rokov, si vysnívaný automobil kúpil v showroome spoločnosti Tracta, ktorá bola v tom období oficiálnym rumunským zastúpením nemeckej značky. BMW 327 Cabriolet patrilo medzi najatraktívnejšie cestovné autá svojej doby, automobilka ho oficiálne označovala ako BMW 55 PS Sport-Cabriolet. Pod prednou kapotou pracoval dvojlitrový radový šesťvalec s výkonom 55 koní, ktorý dokázal kabriolet rozbehnúť na maximálnu rýchlosť 125 km/h.
Po druhej svetovej vojne a nástupe komunistického režimu sa príslušníci pôvodných spoločenských elít aj nemeckej menšiny ocitli pod silným tlakom. Ecker si iba s problémami hľadal prácu a hrozilo mu, že príde aj o svoj najcennejší majetok. Podľa zachovaného príbehu svoje BMW rozobral a jednotlivé časti ukryl, aby ho ochránil pred konfiškáciou. Začiatkom 60. rokov sa politické pomery čiastočne uvoľnili. Ecker si našiel stabilnejšie zamestnanie, automobil opäť poskladal a zaregistroval pod evidenčným číslom 2-B-2763. BMW sa tak vrátilo na cesty a sprevádzalo svojho majiteľa na pracovných aj súkromných cestách.

Ecker ho intenzívne používal a zároveň dôkladne udržiaval. Automobil vystriedal hneď niekoľko motorov. Piaty agregát získal v polovici 60. rokov od rumunského herca. Už počas vojny si pritom dokázal zabezpečovať náhradné diely s pomocou nemeckej armády. V roku 1969 požiadal rumunské úrady o povolenie vycestovať na dovolenku do Juhoslávie. Režim mu cestu schválil a Ecker vyrazil za hranice. Z Belehradu sa mu podarilo pokračovať do Talianska, odtiaľ do Rakúska a následne sa pokúsil prekročiť hranicu do západného Nemecka. Aby sa vyhol kontrole, vyrazil v noci cez les. Vyčerpanie si však vybralo svoju daň, Ecker stratil kontrolu nad autom a narazil do stromu. Jeho BMW malo poškriabanú a poškodenú bočnú časť karosérie, no zostalo pojazdné. Ecker mohol pokračovať v ceste a nakoniec sa úspešne dostal do Nemecka. Automobil, ktorý kedysi ukryl pred konfiškáciou, sa tak stal prostriedkom jeho úteku spoza železnej opony.

Po príchode do Nemecka si Ecker našiel prácu v stavebníctve. Ako architekt a inžinier sa podieľal na výstavbe Olympijského parku v Mníchove pripravovaného pre letné olympijské hry v roku 1972. Pracoval neďaleko sídla automobilky, ktorá vyrobila jeho celoživotného spoločníka. Technické časti BMW ďalej opravoval, karosériu však nikdy kompletne nezreštauroval. Na vozidle zostali škrabance i preliačiny. Keď mal Ecker viac ako 90 rokov, daroval automobil zbierke BMW Group Classic. Ani automobilka sa nerozhodla uviesť vozidlo do dokonale renovovaného stavu. Zachovala ho aj so všetkými stopami používania, pretože práve tie tvoria jeho najväčšiu historickú hodnotu.
Podľa odhadov mohlo BMW 327 Cabriolet najazdiť viac než dva milióny kilometrov. Automobil si dodnes zachoval pôvodné rumunské evidenčné číslo 2-B-2763. V roku 2019 sa po približne polstoročí vrátil do Rumunska, kde ho BMW Group Classic predstavilo na súťaži elegancie v meste Sinaia.

Záujem o Formulu 1 rastie, domáci motoršport zostáva v tieni
Rumunsko má bohatú tradíciu v rely a pretekoch automobilov do vrchu. Krajina vychovala niekoľko úspešných pretekárov a v minulosti sa v uliciach Bukurešti dokonca konali aj preteky na okruhu vedenom okolo monumentálnej budovy parlamentu. V posledných rokoch, aj vďaka Netflixu a celosvetovo známej série Drive to Survive, čoraz väčšiu pozornosť priťahuje Formula 1. Pomohla aj blízkosť Veľkej ceny Maďarska, na ktorú môžu rumunskí fanúšikovia relatívne jednoducho vycestovať. Podobne ako aj na Slovensku, lokálny motoršport zostáva mimo pozornosti veľkých médií. Seremet nám hovorí, že o domácich pretekoch sa často informuje iba vtedy, keď sa stane nejaká vážna nehoda.
Jednou z najvýznamnejších osobností rumunského motoršportu bol Petre Cristea. V roku 1936 dokázal s Fordom V8 a spolujazdcom Ionelom Zamfirescom vyhrať Rely Monte Carlo. Dodnes zostáva jediným rumunským jazdcom, ktorý v tejto prestížnej súťaži triumfoval. Cristea a jeho inžinieri vozidlo na súťaž pripravovali v domácich podmienkach. Výsledkom bolo historické víťazstvo, ktoré zároveň patrilo medzi prvé veľké triumfy značky Ford na Rely Monte Carlo.

O dva roky neskôr začal Cristea pretekať s BMW 328, ktoré mu poskytol rumunský priemyselník Petre Iscu. Ľahký roadster s radovým šesťvalcom patril medzi najúspešnejšie športové vozidlá svojej éry. V auguste 1938 obsadil druhé miesto na nemeckých pretekoch automobilov do vrchu. Porazil pritom továrenského jazdca BMW Huschkeho von Hansteina, ktorý sa v tom istom roku stal nemeckým šampiónom a v roku 1940 vyhral s BMW 328 slávne preteky Mille Miglia. Ešte väčší úspech prišiel 21. mája 1939 na Nürburgringu, keď Cristea zvíťazil vo svojej kategórii na podujatí Eifelrennen a prekonal dovtedajší rekord s priemernou rýchlosťou 115 km/h. Za sebou nechal aj všetkých továrenských jazdcov BMW. Po nástupe komunistického režimu však jeho športová minulosť stratila hodnotu a nové pomery ho prinútili pracovať na pozícii vodiča autobusu.

Veľká cena Bukurešti
Model BMW 328 sa významne zapísal aj do histórie samotnej Bukurešti. V rokoch 1937 až 1939 sa tu konala medzinárodná mestská Veľká cena, ktorej trať viedla okolo Monumentu letcov a cez dnešnú štvrť Primăverii. Vo všetkých troch ročníkoch zvíťazilo BMW 328. Prvé podujatie v roku 1937 ovládol Ernst Jakob Henne, ktorý s rovnakým modelom rok predtým triumfoval už pri jeho súťažnom debute na Nürburgringu.

Historická fotografia zachytáva biele BMW 328 počas prejazdu okolo Monumentu letcov. Rumunské zastúpenie BMW si v roku 2025 túto scénu pripomenulo fotografovaním historického BMW 328 s moderným konceptov BMW 328 Hommage na pôvodnom mieste. Záber symbolicky prepojil dnešnú prítomnosť značky s jej takmer storočnou rumunskou históriou.

Rodina, ktorá motorizovala Rumunsko
Ešte pred Cristeovými úspechmi pomáhala automobily v Rumunsku presadiť rodina Leonida. Bratia Leon a Constantin Leonidovci patrili medzi najvýznamnejších priekopníkov tamojšieho motorizmu. Leon Leonida bol v roku 1904 jedným zo zakladajúcich členov Rumunského automobilového klubu. Zúčastňoval sa na prvých súťažiach a založil spoločnosť Leonida & Co., ktorá predávala a opravovala automobily. Na Calea Victoriei otvoril jeden z prvých moderných autosalónov v Bukurešti a na dnešnom bulvári Aviatorilor vybudoval garáže a opravárenské dielne.

V roku 1911 zahynul pri havárii neďaleko Brašova. Po technickej poruche riadenia zišlo jeho vozidlo značky Fiat z cesty a prevrátilo sa. Leon Leonida sa podľa niektorých prameňov považuje za prvého rumunského vodiča, ktorý zahynul pri automobilovej nehode. Po jeho smrti sa spoločnosť sústredila najmä na dostupnejšie americké značky a spolupracovala s koncernom General Motors. Ten vlastnil aj výrobcu domácich spotrebičov Frigidaire. Táto značka sa v Rumunsku stala takou známou, že jej názov postupne zľudovel ako všeobecné pomenovanie chladničky. Po nástupe komunizmu bol rodinný podnik znárodnený. Constantin Leonida, ktorý pomohol chladničky v Rumunsku spopularizovať, sa podľa Şeremetovho rozprávania musel živiť ich opravovaním. „Človek, ktorý v podstate priniesol slovo frigidaire do nášho jazyka, sa stal opravárom chladničiek.“
Z autosalónu je dnes rýchle občerstvenie
Po automobilovom impériu Leonida & Co. zostalo v Bukurešti viacero budov. Jedna z veľkých prevádzok má dnes na prízemí pobočku siete rýchleho občerstvenia. Iné historické showroomy sa zmenili na pekárne, obchody či cestovné kancelárie. Niektoré pritom sídlili v mimoriadne reprezentatívnych priestoroch. Po smrti jedného z rumunských premiérov sa napríklad jeho bývalá vila zmenila na showroom značiek Dodge a Renault. Ďalšie predajne automobilov stáli priamo na hlavných mestských bulvároch.
Zo súčasného pohľadu pôsobí zvláštne, že luxusné automobily sa v Bukurešti vystavovali už pred približne storočím v architektonicky hodnotných budovách, ktorých pôvodný účel dnes nedokáže identifikovať ani väčšina miestnych obyvateľov. Ich osud však vystihuje turbulentné dejiny celého Rumunska. Súkromné podniky vystriedalo znárodnenie, autosalóny zmenili využitie a príbehy úspešných podnikateľov či pretekárov sa postupne vytratili z verejnej pamäti. Bukurešť napriek tomu zostáva akýmsi automobilovým archívom pod holým nebom. Treba sa len pozerať vyššie než na výklady súčasných prevádzok. Za logom fastfoodu alebo predajne pečiva sa môže skrývať miesto, kde pred sto rokmi začínala motorizácia celej krajiny.




























































