Poďme na záver trochu odľahčenejšie. Aký máte vlastne vzťah k autám? Mnohí si možno predstavujú ministra dopravy ako automobilového nadšenca.
Asi ich sklamem. Auto vnímam predovšetkým ako dopravný prostriedok. Moji kamaráti si zo mňa dokonca robia srandu, že jazdím ako dôchodca. Nie som typ vodiča, ktorý neustále zrýchľuje a brzdí. Od auta očakávam hlavne bezpečnosť, spoľahlivosť, pohon všetkých štyroch kolies a klimatizáciu. To mi úplne stačí.
Takže pragmatický prístup aj za volantom?
Auto je pre mňa nástroj, ktorý ma má bezpečne dostať do práce, za rodinou alebo na tréning detí. Nič viac a nič menej. Tú automobilovú vášeň si kompenzujem skôr pri historických vozidlách.
To už je možno informácia, ktorú o vás veľa ľudí nevie. Čo teda parkuje vo vašej garáži?
V garáži mám bežné autá na každodenné používanie. Oveľa zaujímavejšia je však moja druhá garážová vášeň. Som členom Klubu priateľov automoto veteránov v Hamuliakove a zároveň pôsobím v Združení zberateľov historických vozidiel, kde vediem dozornú radu. Práve historické vozidlá ma fascinujú oveľa viac než súčasné autá.
Čím vás priťahujú?
Sú to technické pamiatky. Každé z tých áut rozpráva nejaký príbeh. Moderné auto je pre mňa dopravný prostriedok. Veterán je emócia, história a remeslo v jednom.
Patríte k ľuďom, ktorí si veterána kúpia a jazdia na zrazy, alebo si autá aj sami renovujete?
Snažil som sa ísť aj touto cestou. Naučil som sa zvárať, brúsiť, tmeliť a množstvo ďalších vecí. Samozrejme pod vedením skúsenejších kolegov. Chcel som rozumieť tomu, čo robím, a neostať len pri tom, že auto odovzdám do servisu a vyzdvihnem si hotový výsledok.
Na ktorý projekt ste najviac hrdý?
Určite na Ford Mustang z roku 1965. Nie je to žiadna extrémne vzácna verzia, ide o klasický šesťvalec. Ale strávil som pri ňom stovky hodín práce, preto má pre mňa najväčšiu hodnotu.
Pustili by ste sa dnes do podobnej kompletnej renovácie znova?
Asi už nie. Menšie opravy áno, ale kompletná rekonštrukcia je obrovský záväzok. Človek pri tom zistí, koľko času a energie taký projekt naozaj vyžaduje.
Máte už svoje vysnívané auto alebo je ešte niečo, čo by ste si chceli splniť?
Snov je viac. Jeden z nich som si už splnil. Mám špeciálnu Tatru 603 v úprave Rallye Monte Carlo. Je to veľmi netradičné auto, na slovenských cestách je to skutočná rarita.
A keby rozpočet nehral žiadnu úlohu?
Potom by to bolo Bugatti Type 35 z 30. rokov. To sú legendárne pretekárske stroje. A ak by sme išli úplne do sveta snov, tak Alfa Romeo 8C. Ale tam už sa bavíme o úplne iných sumách a iných ligách.
Predstavme si, že zajtra ráno môžete sadnúť do akéhokoľvek auta a vyraziť na roadtrip. Kam by ste išli?
Po Slovensku. Niekoľkokrát som sa zúčastnil legendárnej veteránskej jazdy 500 kilometrov slovenských. A musím povedať, že práve táto akcia mi ukázala množstvo nádherných miest, ktoré som dovtedy vôbec nepoznal.
Pri tomto podujatí ste sa vraj zaslúžili aj o jednu zaujímavú novinku.
Áno, spolu s organizátormi sa nám podarilo presadiť, aby sa veterány na štart prepravovali autovlakom. Účastníci tak nemuseli absolvovať celú trasu po vlastnej osi a autá sa šetrili na samotnú súťaž.
Takže aj veterány ste dostali na železnicu.
Presne tak. Nedalo mi to. (smiech)
Pán Doležal, ďakujem za otvorený rozhovor. Verím, že sa ešte stretneme, možno pri téme historických vozidiel alebo na niektorom veteránskom zraze.
Ďakujem pekne za pozvanie. Bolo mi potešením.
