TEST Kia eNiro: Keď sa z elektromobilu stane plnohodnotné auto

Svet sa mení a s ním aj zaužívané zvyky a tradície. Kedysi bolo akousi neodmysliteľnou súčasťou áut značky Toyota, že prišli s hybridným pohonom. Dokonca tento pohon priniesli v dobe, keď sa téma elektrifikácie príliš neriešila. Dnes by sa dalo povedať, že hlavnými trendsettermi v oblasti elektromobility za nízke ceny sa stali kórejské automobilky Kia a Hyundai. A práve prvý spomenutý výrobca na slovenský trh len pred nedávnom priniesla plne elektrický model Niro, ktorý sa mi dostal do rúk počas redakčného testovania.

Už v prvých riadkoch recenzie by som chcel upozorniť na to, že sa nebude jednať o klasický, zaužívaný redakčný test. Nakoľko bol elektrický eNiro vôbec prvým elektromobilom, ktorý som dostal na testovanie, rozhodol som sa ho aj tak poňať. To znamená, že som sa k autu vôbec nesprával ako k elektromobilu, ale ako k plnohodnotnému dopravnému prostriedku, ktorý má pod kapotou spaľovací motor.

Niro je už na našom trhu pomerne známy mestský crossover. Ale až pri prvých kilometroch s týmto elektromobilom som si všimol v akom počte jazdil po slovenských cestách. Úprimne musím povedať, že ma to prekvapilo, no na druhú stranu sa to dá aj čakať. Niro so svojou základnou cenou, štartujúcou na čiastke 23 690 € za hybrid, ponúka bohatý priestor, skvelé technológie a hlavne na prekvapenie kvalitné spracovanie. Už dávno neplatí, že kórejské auto v porovnaní s európskou konkurenciou ťahá za kratší koniec. Niekedy je to dokonca naopak.

Nechýbalo mu takmer nič

Týka sa to hlavne interiéru mnou testovaného eNira, ktorého suma štartuje na čiastke 36 490 €. Dovolil by som si pri spätnom pohľade na auto ako také tvrdiť, že z pohľadu komfortu posádky a asistenčných systémov mu nechýbalo absolútne nič. Dokonca si ma rozmaznal vecami ako vyhrievanie sedačiek a volantu, či prémiovou aparatúrou od spoločnosti JBL, ktorá hrala skutočne veľmi dobre. Už vyššie som však spomenul, že sa v recenzii viac zameriam na celkový zážitok z elektro-jazdy ako na auto. Preto poďme prehodiť kábel na správnu zásuvku.

Už po usadnutí do eNira som cítil, že auto sa mi prihovára technologickým jazykom. Avšak nebolo to prihováranie sa typu – jazdi so mnou rozumne, lebo sa ti vybijem. Práve naopak, z interiéru vozidla som nemal žiadny pocit, že sedím v elektromobile. Tento pocit sa nezmenil ani pri zbežnom pohľade na exteriér. Skutočne, len skúsenejšie oko by odhalilo, že vozidlo má namiesto klasickej mriežky chladiča nabíjací konektor, a že mu chýbajú koncovky výfukov. Jeden z prvotných úsmevných momentov bolo naštartovanie. Jediný zvuk, ktorý počujete pri naštartovaní eNira je niečo podobné, čo môžete začuť pri zapnutí smartfónu od konkurencie Apple z Južnej Kórei. Podobne je to aj pri vypnutí motora.

Elektrický výkon, ktorý podrží

V krátkosti by som sa zameral práve na pohonný systém. Mnou testovaná Kia mala pod kapotou motor s výkonom 150 elektrických kW. Elektrických uvádzam preto, že je citeľne poznať rozdiel medzi elektrinou a klasickým spaľovacím motorom. Týka sa to hlavne akcelerácie, ktorá je v tomto prípade až do momentu maximálnej rýchlosti bez výpadkov výkonu. 150 kW a 395 Nm je dostupných ihneď po stlačení „plynového“ pedála, čo je hlavne pri predbiehaní veľmi dôležité. Treba si však na to dávať pozor hlavne vtedy, ak ste zvyknutí na menšie hluché výkonové okno.

Už tradične k elektromobilu patrí aj možnosť rekuperácie. Tá sa postará o spätné dobíjanie batérie, ktorá mala v mojom prípade kapacitu 64 kWh. A ako najlepšie vyskúšať rekuperovanie ako tým, že mu dáte dobrú príležitosť z kopca? Presne to som urobil a vybral som sa eNiro prevetrať na Pezinskú babu. Samozrejme, opäť som sa k nemu správal ako k bežnému autu, čo sa týkalo aj dynamiky jazdy smerom na vrchol aj dolu. A čísla ma teda príjemne prekvapili.

Rekuperácia skracuje cestu a predlžuje dojazd

Smerom nahor síce dojazd na testovanej trase, ktorá mala 7,9 kilometra klesol o 18 kilometrov, no pri „zjazde“ s použitím rekuperácie sa na rovnako dlhom úseku sa zostávajúca hodnota predĺžila o 5 kilometrov. Reálne teda z toho vyplýva, že po 15,8 kilometrovej trase si vozidlo zobralo len elektrinu na 13 kilometrov. Určite si teraz poviete, že je to nereálne, no musíte počítať s tým, že na rozdiel od spľovacieho motora, elektromobil pri brzdení batériu dobíja. Ak by ste teda podobným spôsobom rekuperovali v Alpách či niekde v horách, dostali by ste sa na lepšie hodnoty.

V príbehoch, ktoré sme zverejnili na našom Instagrame, ste sa viacerí pýtali ako je to reálne s dojazdom. Kia síce na svojich stránkach uvádza, že elektrické Niro by malo prejsť na jedno nabitie až 455 kilometrov podľa cyklu WLTP. Realita v zime však bola trošku iná. Pri plnom nabití som v kolónke dojazd vyčítal hodnotu 365 kilometrov. Je to síce o 90 menej ako sa papierovo udáva ALE… Ako prvú vec musím vyzdvihnúť, že pokiaľ na displeji vidíte dojazd 365 kilometrov, tak to skutočne 365 kilometrov aj ujde. Osobne som sa nikdy nedostal pod hranicu 40 kilometrov, avšak na jedno nabitie som pohodlne prešiel niečo cez 320 elektrických kilometrov. Z toho vyplýva, že pokiaľ si eNiro kúpite na jazdenie v meste či dochádzanie do práce, nemusíte sa o dojazd vôbec báť. Navyše sieť dobíjacích staníc sa nám slušne rozrastá.

Na nabíjacie stanice pozor

Keď už som načrel do siete nabíjacích staníc. K eNiro som mal „tankovaciu kartu“ od ZSE. S ňou som teda nabíjal úplne zdarma. Bohužiaľ, mojou vlastnou chybou som raz musel eNiro nabíjať na jednej nemenovanej stanici na Hlbokej ulici v Trnave, čo ma stálo niečo kolo 15 €. Systém stanice si z karty automaticky predschválil a strhol sumu 20 € avšak rozdiel tankovania už späť nevrátil. Aby toho nebolo málo, za túto sumu sa dobilo len niečo cez 110 kilometrov dojazdu. Preto odporúčam využívať na nabíjanie výhradne stanice ZSE či tie, ktoré sa nachádzajú pri väčších nákupných centrách a poznáte ich. Počas testovania som vždy nabíjal na nabíjacej stanici s výkonom 50 kW.

Na moje prekvapenie, maximum čo si eNiro zobralo, bolo vždy len do 39 kW. Je to škoda, nakoľko by celkové nabitie pri vyššom výkone mohlo byť rýchlejšie, no myslím si, že maximálna doba nabíjania 2 hodiny, čo som ja mal možnosť zažiť, nie je nijak limitujúca. Za tieto dve hodiny si môžete dať pauzu, nakúpiť si či eNiro jednoducho napojiť do siete počas pracovnej doby. 365 kilometrov na Vás bude v zime čakať len v prípade zvolenia jazdného režimu Normal. Normal znamená, že sa auto správa presne tak, ako by ste čakali. Nie je ani lenivé, ani živé a manželku s deťmi dopraví tam, kam má.

Eco, Normal Sport a dojazd

Pri prepnutí do režimu Sport sa síce dojazd znížil v priemere o 25 kilomertov, avšak reakcia na plynový pedál bola zo začiatku až prehnaná. Naopak pri režime Eco, kedy sa dojazd zvýšil o 20 a niečo kilometrov, bola odozva na plynový pedál akoby som sedel v nejakom ťažkom aute s maloobjemovým motorom. Preto odporúčam využívať Normal s 2. stupňom rekuperácie z troch. Tie si viete upravovať páčkami pod volantom. Takto nastavené eNiro má skutočne zmysel a vďaka rekuperácii sa enormne šetria brzdy a to hlavne v meste.

Ďalším úsmevným faktom, s ktorým som sa stretol, bolo kolísanie dojazdu pri nastavovaní klimatizácie. V prieme to znamenalo, že o 1 stupeň teplejšie sa rovná o 4 kilometre menší dojazd a opačne. No a k tomu musím pridať ďalší zaujímavý postreh, ktorý som si nevšimol len ja. V prípade „zakurovania“ na palube, z výduchov klimatizácie cítiť vôňu čerstvo zapnutého hriankovača. Keď sa teda nestihnete naraňajkovať, eNiro Vám určite spôsobí „kručanie v žalúdku“.

Odporúčanie na záver?

Azda posledný zaujímavý a úsmevný postreh, ktorý som s eNirom zažil, bolo nabíjanie z klasickej sieťovej zásuvky v dome mojich starých rodičov. To, že 2,5 kW nabije za polhodinu 1% batérie pri teplote 5 stupňov, je trošku limitujúce. Avšak nič nie je nad prekvapenie osadenstva domu pri „vyrazených“ elektrických poistkách a smrade spálenej zásuvky nesúceho sa cez pootvorené okno. Aspoň teda viem, že nie každý starší dom dokáže „utiahnuť“ dobíjanie elektromobilu.

Na záver by som položil otázku: Kúpil by som si Kiu eNiro? Za mňa osobne určite áno. Nejde len o ekologickú jazdu bez emisií (áno viem, pri výrobe elektriny a batérií emisie vznikajú), ale o celkový komfort na palube. V prípade potreby akcelerácie sa eNiro nenechá dlho presviedčať a navyše auto jeho druhu neustále púta na cestách pozornosť. Pozornosť, ktorú si určite zaslúži aj futuristické osvetlenie predného nárazníku či takmer Full LED predné a zadné svetlomety.

Azda jediná vec, ktorú by som mohol vytknúť, je použitie tvrdších plastov v interiéri už tak dosť drahého vozu. Pre tých, ktorí sa rozhodli siahnuť po elektrickom Nire aj vďaka 8000 € štátnej dotácii – urobili ste správne rozhodnutie a nebudete ho ľutovať. Kia teda so svojim elektrickým crossoverom dokazuje, že elektromobil už nemusí byť len pre vybraných ľudí, ktorí žijú v okolí dobíjacích staníc, ale že sa môže stať plnohodnotným vozom pre rodinu. Celkové hodnotenie teda dávam 9,5 bodu z 10.

Technické parametre

Kia e-Soul, kontroverzný crossover teraz ako čistý elektromobil