TEST Peugeot 208 GT Line – Slovák, ktorý ma (ne)sklamal

Keď sa povie malé francúzske auto, určite mnohých z Vás ihneď napadne Peugeot. Ten so svojou super-úspešnou líniou 208 prešiel už dlhú cestu, ktorá priniesla vzostupy aj pády. Po extrémne obľúbenej 206 prišiel prešľap v podaní modelu 207 a neskoršia reinkarnácia s označením 208. Súčasná generácia „dvestoosmičky“ však už od svojho predstavenia získava ocenenie za ocenením. Sú ale skutočne zaslúžené?

Malý Francúz – Peugeot 208, ktorý sa vyrába v trnavskom závode PSA, prišiel takmer ako vlna tsunami. V hokejovej terminológii by sme mohli povedať, že doslova vymietol pavučiny prémiovým značkám a stal sa európskym Autom roka 2020.

Mne sa dostala do rúk jeho druhá najvyššia výbava s označením GT Line. Práve tá by mala byť akýmsi pomyselným klenotom konvenčného pohonu. Osobne však musím povedať, že celý ten rozruch okolo získaných ocenení tak trošku nechápem. A keďže som viac, ako len technologický nadšenec, bol som enormne zvedavý na všetku tú techniku. Áno presne tú, ktorú Peugeot propaguje – a hlavne na 3D i-Cockpit.

Dizajn na jednotku

Peugeot 208 síce ponúka exkluzívny a odvážny dizajn, ktorý na dnešných cestách bez pochýb nemá konkurenciu, no netreba zabúdať na to, že vzhľad nie je všetko. Mnou testovaný model mal krásnu perleťovú bielu v spojení s tmavými diskami a čiernou sklenenou strechou, čo na prvý pohľad vyzerá dokonale. Línie do seba veľmi plynulo zapadali a celkovo vytvorili zaujímavý oblý vzhľad, ktorý však rokmi môže trpieť „okukaním“. Ak sa však chcete bližšie zamerať na vzhľad 208, tak vám odporúčam prekliknúť na naše video, kde sú opísané prvé dojmy z tohto malého Francúza.

Po prechode do interiéru som zostal tak trochu zaskočený. Osobne to bolo pre mňa vôbec po prvýkrát, čo som si sadol do nového Peugeotu 208. Na takéto línie si človek musí chvíľu zvykať, nakoľko pripomínajú skôr kokpit stíhačky než auto, ktoré je cenou na úrovni 20-tisíc eur. Ak by mi niekto najskôr ukázal testované auto zvonka a potom mi zaviazal oči a posadil ma do neho, nevedel by som, že sa nachádzam v tom istom aute . Peugeot chcel byť extravagantný ako správny francúzsky módny návrhár, no ja som prílišná „konzerva“. Na druhú stranu to niekomu môže vyhovovať a proti tomu nič nemám.

Komfort za cenu priestoru

Keď už sme v tom interiéri, poďme sa bližšie pozrieť na to, čo všetko nám ponúka. Máme tu celkom príjemne tvarované sedadlá, ktoré dobre držia v zákrutách a ani po dlhšej trase vás z nich nebolí chrbát.

Na materiáloch sa taktiež nešetrilo a preto je tu značné zastúpenie mäkčených plastov a imitácie kože. Ak ale máte výšku 183 centimetrov a chcete si sadnúť na zadné sedadlá, mám pre vás jedno odporúčanie. Nerobte to. Nielenže sa budete cítiť stiesnene, ale navyše sa môže stať, že budete kolenami masírovať cestujúceho pred vami.

Vzadu je totiž v dvestoosmičke žalostne málo miesta. Skôr mi to pripadá, že auto bolo navrhované hlavne pre cestujúcich na predných sedadlách. Podobne je na tom aj batožinový priestor. Papierovo dosahuje totiž len 265 – 311 litrov, čo je tak akurát v prípade, že budete cestovať s plecniakom alebo s autom budete jazdiť na menšie nákupy. Väčší cestovný kufor sa mi do auta, aj vďaka vykrojeniu samotného otvoru, dostať nepodarilo.

No ale poďme k tomu hlavnému. K technológiám, ktorými novinka disponuje. Začnem motorom. Malý 1,2-litrový agregát má celkom slušný ťah a nebojí sa ani otáčok, avšak jeho kombinácia s manuálnou prevodovkou mi nesadla. Šesťstupňový manuál má podľa mňa zbytočne dlhé dráhy a bez problémov sa môže stať, že s radiacou pákou budete narábať ako s varechou pri miešaní gulášu. Určite by som v tomto prípade volil automat a to aj z hľadiska komfortu. Inak by som k motoru ako takému nemal námietky. Dokonca ma príjemne prekvapil aj dlhodobou spotrebou na úrovni 5,9 litra na 100 km, hoci sa jazdilo prevažne v meste.

Najväčšie sklamanie?

K čomu ale budem naozaj kritický, je infotainment a samotná prelomová novinka – 3D i-Cockpit. Pripomeňme si, že auto svojou cenou jemne prekročilo hranicu 20-tisíc eur a preto to, čo napíšem v nasledujúcich riadkoch, je pre mňa nepochopiteľné. Asi ako prvé, čo by som podotkol je už klasicky zlý UX, čo sa týka francúzskeho infotainmentu, ktorý je použitý naprieč koncernom.

Nechápem prečo v roku 2020 nedokázali dizajnéri a kompetentní ľudia urobiť prehľadný systém, kde by bolo všetko na tom mieste, kde to človek očakáva. Je síce super, že niektoré hlavné funkcie ovládania sú vyvedené na panel s tlačidlami, no to už majú dávno aj iné automobilky s prehľadnejším systémom. Za celý týždeň, čo som mal možnosť auto testovať, som si jednoducho nezvykol na chaotické ovládanie základných nastavení a napríklad možnosť voľby ambientného osvetlenia som našiel až po pár dňoch.

Peugeot a celkovo francúzske automobilky by mali zamerať svoj zreteľ v najbližšej dobe viac na dizajn rozhrania infotainmentu ako na dizajn zovňajšku. No a potom sa k tomu pridal ešte aj 3D i-Cockpit. Mám rád displeje, dotykové plochy a najmä modernu, avšak 208 je asi prvým autom, kde by som asi uprednostnil analógové „budíky“ pred ponúkaným digitálnym riešením.

Je síce fajn, že sa Peugeot snažil prísť s niečím prevrattným. No ak chcete spôsobiť doslova revolúciu, musíte použiť aj dostatočne výkonný hardvér a softvér. V priebehu týždňa sa mi stávalo pravidelne, že sa softvér digitálneho prístrojového štítu zasekol a nedal sa používať. Po pravde, bolo to na dennom poriadku. Vedel by som to odpustiť, pokiaľ by sa to dalo odstrániť aktualizáciou, no nemyslím si, že to bude také jednoduché. A navyše, ak vám svietilo slnko z „dobrého“ uhla, informácie na 3D zobrazení ste hľadali márne. Bohužiaľ Peugeot, s tým treba niečo urobiť.

Pozitíva

Aby som ale len nekritizoval. Svetlá, ktoré sú v prípade modelu Peugeot 208 GT Line plne LED, svietili skutočne skvele. Dokázali to aj počas dažďa, čo pri niektorých značkách nemusí byť pravidlo. Avšak aj tu mám jednu pripomienku. Ten modrý pás, ktorý je naozaj nepríjemný a je prakticky v zornom poli vodiča protiidúceho auta, tam nemá z hľadiska bezpečnosti čo robiť.

Okrem toho by som jednoznačne chcel vyzdvihnúť automatické zamykanie a odomykanie auta v prípade, že ste sa k nemu s kľúčom vo vrecku priblížili, respektíve oddialili. Osobne si myslím, že minimálne táto funkcia, aj keď je zanedbateľná, je pre 208 revolúciou. Kiežby podobné vlastnosti malo dnes už každé auto. Taktiež musím dať klobúk dolu za prešívanie sedačiek. Nečakal som, že v aute béčkového segmentu niekedy uvidím sedadlá, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani prímiové značky.

Resumé

Aký bol teda Peugeot 208 po týždni testovania mojím pohľadom? Auto ako také je super, avšak ak k tomu prirátame aj všetky tie ostatné kľúčové vlastnosti, ktoré sú dnes veľmi dôležité, radšej by som sa popozeral po konkurencii. Nechcem aby to vyzeralo tak, že vám vravím, že auto si nekúpte. To rozhodne nie, nakoľko sto ľudí – sto chutí. Avšak za cenu 20 690 eur si viem predstaviť lepšiu softvérovú výbavu a kvalitnejších asistentov. Hlavne, keď sledovanie mŕtveho uhlu je pri niektorých iných modeloch už v základe a tu ani za zmienenú sumu.

Preto by som dal celkové hodnotenie 7,6 z 10. Plusom je nepochybne dizajn, nízky aerodynamický hluk, spracovanie a motor. Na druhú stranu mínusy sú aj v tejto cenovej kategórii nezanedbateľné. Auto si ale aj tak nájde dostatočné množstvo majiteľov, ktorí sa chcú odlíšiť a neboja sa experimentovať. V takom prípade by som určite siahol po najvyššej verzii GT, možno aj v kobinácii s elektrickým pohonom, ktorý je dostupný už od druhého najnižšieho výbavového stupňa Active.

Technické údaje

TEST Nový Peugeot 208: Tentokrát sme to zobrali skutočne od základu