Domov Recenzie TEST Hyundai i10: K dokonalosti mu chýba už len elektrina

TEST Hyundai i10: K dokonalosti mu chýba už len elektrina

V čase keď malé autá narastajú a z SUV sa stávajú mestské koče, ide Hyundai proti prúdu. Možno by sa dalo povedať, že vzhľadom na aktuálnu situáciu celkom odvážne na trh uviedol novú generáciu modelu i10. Môžeme o ňom ešte stále hovoriť ako o aute bez výbavy, ktoré je určené najmä na rozvážanie pizze?

Keď Hyundai v septembri minulého roka oficiálne predstavil novú malú i10, ihneď som sa dobrovoľne prihlásil na recenziu. To auto ma totiž už na prvý pohľad neskutočne zaujalo. A to nielen svojim moderným vzhľadom, ale aj technikou, ktorú sa Kórejci rozhodli v tak malom a cenovo dostupnom aute použiť. Ak by som to mal porovnať s konkurenčnými nemeckými trojičkami, môžem jednoznačne vyhlásiť, že sa na Hyundai i10 nechytajú. Je to síce už iná kapitola, no cenovo a postavením v rámci portfólia sú na tom rovnako.

Hyundai i10 s modelovým rokom 2020 prešiel kompletnou zmenou dizajnu. Novinka už nepôsobí zakríknuto, ale sebavedome a odvážne. Aj napriek tomu si zachovala svoju identitu. Zmeny exteriéru sú skôr evolučného charakteru, čo ale nie je vôbec zlé. Dizajnéri sa rozhodli v prípade malého mestského auta vsadiť predovšetkým na emócie. Auto pôsobí takým dojmom, že sa na neho spočiatku nemôžete prestať pozerať.

Emócie, ktoré mesto potrebuje 

Jemné krivky prednej časti z neho robia malé chutné autíčko. Predná maska potom pôsobí tak, akoby sa na Vás celý čas usmievalo. Hyundai aj v tomto prípade opäť vsadil na tri jednotlivé úrovne svetiel. Na tej najspodnejšej sa nachádzajú hmlovky, stredná úroveň, ktorá je súčasťou prednej masky je kontrastne lemovaná dennými LED svietlami. Napokon tu máme najvrchnejšiu úroveň, ktorá patrí hlavným skupinovým svetlám, ktoré však aj v najvyššej výbave nemajú LED. To je možno škoda, no na druhú stranu ide o logické šetrenie. Samotný predok je navrhnutý tak, aby pripomínal ostro rezané modely N, čo je prijateľný návrh.

V jemných líniách prednej časti postupne a plynulo prechádzame na bočný pohľad. Paradoxne, práve masívnejšie dvere a celkovo vyššia stavba auta opticky „utápajú“ 16-palcové disky kolies. Môže to byť spôsobené aj tým, že v mojom prípade mala i10 tmavé lakovanie s tmavými kolesami a kontrastným prevedením strechy, spätných zrkadiel, prahov dverí a spodnej hrany 5. dverí. Každopádne, čo sa týka dizajnu, sú „utopené“ kolesá asi najväčšou slabinou.

Detaily tvoria celok

Stúpajúca línia bočných okien nás postupne vyšvihla do zadnej časti. Zaujímavým dizajnovým prvkom je prepojenie bočných okien a zadného skla emblémom s názvom modelu. Podobný prvok má napríklad aj BMW X2, kde sa v tomto mieste nachádza logo automobilky. Zadok auta je skutočne zlatý. Oválne svetlomety, a konkrétne smerové svetlá sú prepojené prelisom karosérie, čo vytvára dojem úsmevu. i10 sa tak na Vás stále len usmieva.

Podobne ako na prednej časti, aj tu máme tri línie svetlometov. Najspodnejšie slúžia na parkovacie, respektíve hmlové svetlo. K tomu parkovaciemu sa ešte neskôr vrátim. Na strednej línii sa samozrejme nachádzajú hlavné svetlomety, brzdové svetlá a konečne aj smerovky, ktoré sú napríklad pri Santa Fe pre mňa nelogicky umiestnené najnižšie. A napokon na vrchu zadného okna je už tradične umiestnené centrálne brzdové svetlo.

Motor nie je pre každého

Hyundai sa pri navrhovaní malého auta skutočne vytiahol. Sú tu dokonca aj také veci ako zadný difúzor, čo má dodávať akýsi pocit dynamiky a športovosti, ktorý bohužiaľ s týmto konkrétnym motorom nezažijete. Aj keď by sa i10 naozaj snažila, nejde to. Aj napriek tomu, že aktuálne trendy tlačia výrobcov do toho, aby vyrábali agregáty s turbom, Hyundai je stále schopný vytvoriť moderný atmosférický agregát. Konkrétne teraz hovoríme o 1,2-litrovom štvorvalčeku MPi s výkonom 84 koní a s krútiacim momentom len 117,6 Nm. To, že má len 84 koní by sa ešte dalo zvládnuť, no enormne nízky krútiaci moment má za následok to, že musíte pri predbiehaní viac premýšľať.

Dokonca ani plyn na podlahe nemusí znamenať lepšie zrýchlenie. Veľakrát sa mi stalo, že keď som chcel predbehnúť napríklad kamión mimo mesta, musel som si podradiť až o dva stupne. Je to preto, lebo maximálny výkon je dostupný pri 4200 otáčkach. Pod touto hranicou je motor veľmi zadýchaný a neťahá tak ako by si človek predstavoval. Určite by som teda pri kúpe i10 zvážil výbavu N line, ktorá okrem dynamickejšieho looku prináša aj silnejší turbomotor 1,0 TGDi.

Nenáročný bežec na dlhé trate

Prevodovka je inak odstupňovaná presne tak ako by ste od mestského auta očakávali. Dráhy nie sú ani dlhé a ani krátke, no jednotlivé stupne dokážu pracovať vo veľkom spektre otáčok a rýchlostí. Samozrejme ale na úkor dynamiky. Takto usporiadané stupne ale docielili to, že v konečnom zúčtovaní som s Hyundai i10 dokázal jazdiť s priemernou spotrebou 5,6 litra na 100 kilometrov. Keďže ide primárne o auto do mesta, tak mestská spotreba činila 6,2 litra. Potešila aj spotreba na okreskách, ktorá bola 5,2 litra. No a napokon tá na diaľnici sa pri rýchlosti 120-130 km/h pohybovala na úrovni 5,9 litra. Auto je ale vyrobené primárne do mesta, preto jazda na diaľnici bude pravdepodobne len v minime prípadov. Že sa jedná o skutočného mešťana nasvedčuje aj kapacita nádrže. Jej objem je len 36 litrov, no o dojazd sa nemusíte strachovať.

Priestranný logický interiér…

Z pohľadu posádky prešla i10 azda najväčšou zmenou. Interiér dostal veľmi krásne vyhotovenie, ktoré mi tak trošku pripomína nového Golfa. Prístrojová doska má horizontálne členenie do troch hlavných línií. Najvyššie máme položený voľne stojaci displej infotainmentu. Pod ním sú umiestnené výduchy klimatizácie a napokon ovládanie klimatizácie. Musím veľmi pochváliť, že rozmiestnenie jednotlivých ovládacích tlačidiel a prvkov je logické a intuitívne, čo najmä v takýchto malých autách nie je zvykom. Trvalo mi len niekoľko kilometrov kým som sa s autom zžil natoľko, že som tlačidlá vedel trafiť aj na slepo.

Veniec volantu navyše príjemne sedí do ruky a všetky jeho tlačidlá majú logické umiestenie. Ak chcete pracovať s ovládaním infotainmentu, máte na to tlačidlá na ľavej ruke, ak zase pracujete s tempomatom a údajmi o jazde, máte to na pravej ruke. Navyše posed si za volanom nájdete v priebehu pár minút a už ho nebudete musieť nikdy meniť. Obrovskou výhodou oproti konkurencii je prítomnosť vyhrievania volantu v dvoch úrovniach, ktorá v autách tejto kategórie nemá obdobu. Poteší to najmä v zime keď sa bude stáť v dlhých kolónach cestou do práce alebo z práce.

…aj keď má zópár múch

Interiér je vyhotovený z materiálov presne takých, aké by ste očakávali v aute, ktorého cena začína na 8990 euro. Dominujú tvrdé plasty, ktoré majú príjemný dekor, po stranách a pred spolujazdcom zaujímavý vzor včelých plástov. Na sedačkách sa sedí veľmi pohodlne. Nechýba ani možnosť vyhrievania v troch stupňoch. Ide o malé mestské auto. Preto nemôžeme očakávať extrémne veľa miesta vzadu. Aj napriek tomu, že mám 183 centimetrov som si však bez problémov dokázal sadnúť sám za seba. Jedinou nevýhodou k posedu ako takému je použitá látka sedadiel. Viem si predstaviť, že v zime s tým problém nebude, no teraz v lete sa na nich človek strašne potí. Možno by som do budúcna zvážil použitie priedušnejšej verzie poťahu. Celkovo je interiér akýmsi spojením kórejskej precíznosti s nemeckou presnosťou. A to sa mi veľmi páčilo!

Aj keď je Hyundai i10 pomerne krátke auto, na dĺžku má len 3670 milimetrov, do kufra bez problémov zbalíte veci na grilovačku pre 12 hladných krkov. Za to by sa nemuseli hanbiť ani Česi.

Som stále v rovnakom aute?

Keď už som na začiatku hovoril o technike, poďme si pozrieť krátky sumár toho čo malá i10 ponúka. Balíček Hyundai SmartSense ponúka bohatú paletu asistenčných systémov. Po uchytení vnútorného spätného zrkadla sa nachádza kamera, ktorá pracuje až pre 5 rôznych bezpečnostných prvkov. Vo výbave bolo núdzové brzdenie, ktoré som našťastie nemusel ostro testovať, potešilo ma však automatické prepínanie diaľkových svetiel. Auto reagovalo včas aj keď by som si vedel predstaviť lepšiu svietivosť. Malým prekvapením bola prítomnosť udržovania vozidla v jazdných pruhoch. Nejde o podobný systém ako v i30 alebo Santa Fe, kedy sa môžete spoľahnúť na bezproblémové navádzanie, no je to tu. Osobne nepoznám iné malé auto, ktoré by malo podobný systém. Taktiež tu bolo aj sledovanie únavy vodiča a dokonca je možné aj navolenie rozpoznávania dopravných značiek. Celkom dobrý výpočet technológií na to, že sa jedná o mestské auto, čo myslíte.

Absencia klasického zámku na kľučkách dverí svedčila o tom, že i10 bude mať aj bezkľúčové odomykanie. Okrem neho bolo k dispozícii aj bezkľúčové štartovanie, čo bolo skutočným prekvapením. Kľúč ste potom mohli odložiť do bohatej plejády odkladacích priestorov na stredovej konzole alebo pred spolujazdcom. Navyše prítomnosť bezdrôtového nabíjania pre smartfóny bola už len akousi čerešničkou na torte podobne ako Apple CarPlay či Android Auto. No a napokon parkovacia kamera. Jej grafika síce nebola najlepšia, no bola dostatočne dobrá na to aby ste vedeli rozpoznať predmety za Vami. Obrovskou nevýhodou je ale veľmi slabé svetlo spiatočky. V prípade, že ste chceli v noci zaparkovať len pomocou kamery, bolo to prakticky nemožné. Opäť ale netreba zabúdať, že všetka táto technika bola v malom „lacnom“ aute. Pred pár rokmi by sa za to nemusela hanbiť ani prémiová trieda.

Poznáme slovenskú cenu Hyundai i10 N Line

Nebojte sa ho, nehryzie

Ak ste sa dočítali až sem, určite Vás bude zaujímať moje finálne hodnotenie. Hyundai i10 hodnotím na 9,1 boda z 10. Kórejci už dlhšie dokazujú, že dokážu vytvoriť technologicky nabité auto akejkoľvek triedy. Malá i10 je toho príkladom. Na druhú stranu, keď už vyrobili tak sexi pôsobiaceho mešťana, za ktorým sa nejeden pohľad otočil, je škoda, že doň nedávajú silnejší motor. Preto by som Vám odporúčal v prípade záujmu o i10 siahnuť po N line. Ak budete auto kupovať pre manželku alebo pre vodiča začiatočníka, ušetríte tým nielen nervy, ale predovšetkým zabránite zložitým situáciám. Bohužiaľ, ak sa rozhodnete siahnuť po automatickej prevodovke, Vašou voľbou zostanú len motory 1,0 MPi alebo mnou testovaná 1,2 MPi. Autíčku chýba k absolútnej mestskej dokonalosti už len elektrický pohon. V prípade, že by ho malá i10 dostala, prevalcovala by v predajoch konkurenciu a bolo by ju podľa môjho názoru vidieť všade.

Technické údaje
Hyundai i10 1,2 MPi Style
Usporiadanie a počet valcov R4
Zdvihový objem 1197 cm3
Max. výkon 61,7 kW/84 k pri 6 000 ot.
Max. krútiaci moment 117,6 Nm pri 4 200 ot.
Palivo benzín
Pohon predný
Prevodovka 5-stupňová manuálna
ROZMERY, HMOTNOSTI A OBJEMY
Dĺžka 3 670 mm
Šírka 1 680 mm
Výška 1 480 mm
Rázvor náprav 2 425 mm
Prevádzková hmotnosť 1 007 kg
Objem batožinového priestoru 252 l
Zrýchlenie 0-100 km/h 12,6 s
Max. rýchlosť 171 km/h
SPOTREBA
Mesto Okresky Diaľnica

Kombinovaná

6,2 l/100 km 5,9 l/100 km 5,2 l/100 km

5,6 l/100 km

CENA
Základná cena modelu 8 990 eur
Cena testovanej verzie 16 270 eur

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hodnotení 1

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!

Predchádzajúci článokDeLorean z Návratu do budúcnosti, Cadillac z Krotiteľov duchov aj Batmobile v jednej aukcii
Nasledujúci článokMaserati Ghibli dostane unikátny mild-hybrid
Som študentom Fakulty Elektrotechniky a Informatiky STU. Vo svojom voľnom čase sa venujem najmä technologickým novinkám z oblasti IT a autonómnych technológií. Sledovanie noviniek a pokrokov v automobilizme patrí medzi moje najväčšie koníčky. Najviac častu trávim sledovaním koncernu VW a taktiež elektromobilitou a vecami s ňou spojenými.