326 km/h na diaľnici. Audi vracia na scénu 16-valcovú beštiu na toluén

V 30. rokoch 20. storočia naplno prebiehajú medzinárodné preteky o rekordy. Spoločnosť Auto Union AG, založená v roku 1932 zlúčením spoločností Audi, DKW, Horch a Wanderer, vstupuje v roku 1934 do svojej prvej sezóny Grand Prix s novou 750-kilogramovou formulou Auto Union Type A s výkonom 295 koní. V tom istom roku sa stáva lídrom v oblasti rýchlostných rekordov: 6. marca stanovil tri svetové rekordy a 20. októbra ďalších päť. To všetko v aute, ktoré riadil skúsený pretekár a špecialista na preteky do vrchu Hans Stuck.

Spoločnosť Daimler-Benz AG zásluhou Rudolfa Caracciola vyrovnala Stuckov rekord a dosiahla priemernú rýchlosť 316,592 km/h na míľu z letmého štartu. Toto bola teda rýchlosť, ktorú bolo potrebné prekonať. Na základe vozidla, ktoré bolo použité na dosiahnutie rekordov v októbri, odborníci najprv vyvinuli model v aerodynamickom tuneli. Ten prešiel rôznymi testami, najprv ako otvorená verzia, potom s uzavretým kokpitom pre lepšiu aerodynamiku. Pretekárska divízia spoločnosti Auto Union zapracováva zistenia z aerodynamického tunela v Leteckom výskumnom ústave Berlín-Adlershof do návrhu toho, čo sa neskôr stane rekordným vozidlom.

Karoséria je jemne brúsená a potiahnutá čírym lakom a lúčové kolesá sú vybavené krytmi kolies. Dva kruhové otvory v zadnej časti slúžia ako prívody čerstvého vzduchu pre karburátor. Výfukové potrubie smeruje nahor a je zoskupené do dvoch výstupov na každej strane. Auto je už zo sezóny 1935 vybavené 16-valcovým motorom, ktorého objem sa zvýšil na približne 5 litrov; táto skorá verzia motora s výkonom 343 koní však nedosahuje výkon 375 koní dosiahnutý neskôr v roku 1935. Podvozok a zavesenie kolies sú stále rovnaké ako u pretekárskeho vozidla z roku 1934, zatiaľ čo predĺžená aerodynamická silueta s plutvovou zadnou časťou a podbehmi kolies v tvare slzy jasne vyniká od svojich pretekárskych náprotivkov z predchádzajúcej sezóny.

Po niekoľkých týždňoch vývoja je v decembri 1934 auto v dielni pretekárskej divízie Auto Union v Zwickau hotové. 17. decembra sa prvýkrát testuje na berlínskom okruhu Avus a koncom januára 1935 padne rozhodnutie, že pokus o rekord sa uskutoční v Maďarsku na rovnakej trati neďaleko Gyónu, kde Caracciola v predchádzajúcom roku vytvoril rekord triedy na míľu s letmým štartom v Mercedese. Auto Union urobí všetky potrebné dohody s Maďarským automobilovým klubom.

5. februára sa uskutočnili dve testovacie jazdy. Pri druhej jazde sa prepálilo výfukové potrubie a testy sa museli prerušiť. Kvôli nepredvídateľnému počasiu sa organizátori rozhodli pokračovať v pokusoch o rekord južne od Milána. Podmienky však ani tam neboli ideálne: plánovaná trasa bola pokrytá snehom, a tak Auto Union smeruje ešte ďalej na juh. Vhodný úsek sa nakoniec nájde na ceste Florencia-Viareggio medzi Pesciou a Altopasciom, neďaleko mesta Lucca.

Táto časť diaľnice je ideálna na pokusy o rekordy, pretože je rovná približne 5 kilometrov, s povrchom s vysokou priľnavosťou a široká osem metrov. Prvé testovacie jazdy sa uskutočnili 14. februára 1935. Testujú sa rôzne konfigurácie vozidiel, nastavujú sa detaily, ako je mriežka chladiča a kryty kolies, analyzujú sa údaje. Nasledujúce ráno o 9:00 sa auto opäť vydáva na trať neďaleko Luccy s Hansom Stuckom za volantom. Testovacie jazdy sledovali tisíce divákov. Prítomní sú aj oficiálni časomerači: nezávislí chronometristi, ako sa vtedy nazývali, používajú chronometre vybavené elektricky spúšťanými fotobunkami. Stuck podniká niekoľko pokusov; počas dvoch priemerných jázd bol rekord v počte najazdených kilometrov v medzinárodnej triede C stanovený na priemernú rýchlosť 320,267 km/h. Okrem toho meracie zariadenia zaznamenali v úseku spiatočnej jazdy čas iba 11,01 sekundy, čo zodpovedá bleskovej rýchlosti na kilometri presne 326,975 km/h, vďaka čomu sa auto stalo najrýchlejším cestným pretekárskym autom na svete.

Takmer v rovnakom čase, ako sa v Lucce úspešne uskutočnil pokus o rekord, bola na Medzinárodnom autosalóne v Berlíne (14. až 24. februára) predstavená prakticky identická verzia rekordného auta. Hlavným rozdielom oproti modelu Lucca je väčšia mriežka chladiča. 

Audi dalo zrekonštruovať Auto Union Lucca spoločnosťou Crosthwaite & Gardiner na základe historických fotografií a rôznych ďalších dokumentov z archívov. Po niečo viac ako troch rokoch strávených jeho výstavbou britskí reštaurátorskí špecialisti projekt dokončili začiatkom roka 2026. Všetky komponenty sú ručne vyrobené špeciálne pre tento model. Okrem technickej realizácie bola výroba aerodynamickej karosérie, ako je kryt kokpitu a zužujúca sa chvostová časť, obzvlášť prácna. Tvrdá práca sa ale vyplatila: koncom apríla bol v aerodynamickom tuneli Audi nameraný koeficient odporu vzduchu 0,43.

Projektovým manažérom pre výstavbu Auto Union Lucca bol Timo Witt. Od roku 2015 má na starosti zbierku historických vozidiel v Audi Tradition a predtým viac ako desať rokov pracoval ako inžinier v motoristickom športe. Witt: „Samozrejme, auto sme vytvorili čo najvernejšie, ale zároveň boli pre nás dôležité aj otázky, ako je odolnosť vozidla a maximalizácia efektívnosti pri realizácii projektu.“ Ilustruje to dvoma príkladmi: Audi Tradition vybavilo Luccu 16-valcovým motorom z Auto Union Type C, pretože jeho 6-litrový motor je vizuálne nerozoznateľný od 5-litrového motora, vďaka čomu sú motory v rámci rodiny Silver Arrow zameniteľné. Auto Union Lucca sa tiež vyznačuje niekoľkými úpravami, ktoré boli implementované pre preteky Avus v Berlíne v máji 1935, ako napríklad systém vetrania. „Tieto zmeny sme na vozidle Auto Union Lucca vykonali, pretože inak by bolo vozidlo počas našich nadchádzajúcich predvádzacích jázd vystavené nadmernému tepelnému namáhaniu.“ 

Po predstavení v talianskej Lucce sa Rennlimousine prvýkrát verejne predstaví v pohybe na Festivale rýchlosti od 9. do 12. júla. 

Technické údaje