To, čo malo byť pokojnou plavbou naprieč južným Atlantikom, sa v priebehu niekoľkých týždňov zmenilo na medzinárodný zdravotný incident, ktorý dnes sledujú epidemiológovia, vlády aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Na palube holandskej lode MV Hondius vypuklo ohnisko zriedkavej, no mimoriadne vážnej vírusovej infekcie. O téme informujú viaceré svetové média vrátane NBCNews, BBC, či CBC. K 6. máju úrady evidovali 8 prípadov hantavírusu, z toho niekoľko laboratórne potvrdených, 3 úmrtia a ďalších pacientov vo vážnom alebo monitorovanom stave, informuje v správe WHO. Mimoriadnu pozornosť vyvolalo potvrdenie, že ide o andský (Andes) vírus, jediný známy kmeň hantavírusu, pri ktorom bola v minulosti vedecky potvrdená aj nákaza z človeka na človeka.
Kde sa mohla nákaza začať
Loď MV Hondius vyplávala z argentínskeho mesta Ushuaia 1. apríla s 88 pasažiermi a 59 členmi posádky, teda celkovo so 147 ľuďmi z 23 krajín na palube. Trasa expedície viedla cez odľahlé oblasti južného Atlantiku vrátane Antarktídy, Južnej Georgie, ostrov Nightingale, Tristan da Cunha, Svätej Heleny a ostrov Ascension. Čoraz viac však nasvedčuje tomu, že samotný začiatok nákazy nesúvisel priamo s plavbou.
Podľa doterajších zistení sa prvý infikovaný mohol nakaziť ešte pred nalodením počas pobytu v Argentíne, kde sa juhoamerický andský vírus prirodzene vyskytuje. Práve kontakt s prostredím kontaminovaným výlučkami infikovaných hlodavcov je dnes považovaný za najpravdepodobnejší zdroj pôvodnej nákazy. Loď sa následne mohla stať uzavretým prostredím, v ktorom sa vírus pri veľmi úzkom kontakte rozšíril medzi ďalších ľudí.
Prvé prípady a tragický zlom na palube
Prvý prípad sa objavil veľmi skoro po vyplávaní, keďže už 6. apríla začal jeden z pasažierov trpieť horúčkou, bolesťami hlavy a miernou hnačkou. Spočiatku išlo o príznaky, ktoré mohli pripomínať bežnú virózu alebo tráviace ťažkosti. Jeho stav sa však v priebehu niekoľkých dní dramaticky zhoršil a rozvinuli sa vážne dýchacie problémy. 11. apríla muž na palube zomrel na akútne respiračné zlyhanie, pričom v tom čase ešte nikto netušil, že ide o začiatok oveľa väčšieho problému. Vzhľadom na to, že sa nevykonali mikrobiologické testy, jeho prípad zostáva oficiálne nepotvrdený, no epidemiologicky je považovaný za pravdepodobný prvý prípad nákazy v tomto ohnisku.
Situácia sa začala výrazne komplikovať o necelé 2 týždne neskôr, keď loď počas plavby zastavila na Svätej Helene. Práve tam 24. apríla palubu opustila manželka prvého zosnulého pasažiera, ktorá s ním bola v úzkom kontakte a už v tom čase pociťovala výrazné gastrointestinálne ťažkosti. Jej zdravotný stav sa však počas následného transportu do Johannesburgu prudko zhoršil a 26. apríla po prevoze do nemocnice zomrela. Až následné PCR testy potvrdili, že išlo o hantavírusovú infekciu.
Krátko nato pribudol ďalší vážny prípad, keď jeden z pasažierov s horúčkou, dýchavičnosťou a rozvíjajúcim sa zápalom pľúc vyhľadal 24. apríla pomoc lodného lekára. Jeho stav sa v nasledujúcich dňoch rýchlo zhoršoval, preto ho 27. apríla urgentne evakuovali do Južnej Afriky, kde zostáva hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti. Laboratórne testy 2. mája aj u neho definitívne potvrdili nákazu hantavírusom.
Vedci identifikovali andský kmeň vírusu
Zlom vo vyšetrovaní prišiel v momente, keď juhoafrický Národný inštitút pre prenosné ochorenia presne určil, o aký typ vírusu ide. Laboratórne testy potvrdili andský kmeň hantavírusu, variant prirodzene sa vyskytujúci najmä v Argentíne a Čile, ktorý je z pohľadu epidemiológov mimoriadne dôležitý.
Na rozdiel od väčšiny hantavírusov, ktoré sa prenášajú výlučne z hlodavcov na človeka, dokáže tento konkrétny kmeň vo výnimočných prípadoch preskočiť aj medzi ľuďmi. Najčastejšie k nákaze dochádza vdýchnutím mikroskopických častíc moču, slín alebo trusu infikovaných hlodavcov, no pri andskom kmeni vedci v minulosti zaznamenali aj obmedzený prenos medzi ľuďmi pri veľmi úzkom a dlhodobom kontakte. WHO zároveň upozorňuje, že nejde o vírus, ktorý by sa šíril podobne ľahko ako covid alebo chrípka. Riziko vzniká najmä v situáciách, keď ľudia dlhodobo zdieľajú uzavretý priestor, spia v jednej posteli alebo sa v tesnej blízkosti starajú o chorého pacienta.
Izolácia, evakuácie a prísne opatrenia
Na palube MV Hondius naďalej zostáva približne 150 ľudí, ktorí sú pod prísnym zdravotným dohľadom a režimom preventívnych opatrení. Cestujúci väčšinu času trávia izolovaní vo svojich kajutách, pohyb po lodi je výrazne obmedzený a posádka priebežne vykonáva rozsiahlu dezinfekciu spoločných aj technických priestorov. Zdravotníci zároveň počas nasledujúcich 45 dní monitorujú všetkých, ktorí mohli prísť do kontaktu s infikovanými, keďže práve to predstavuje hornú hranicu inkubačnej doby vírusu.
Popri opatreniach na palube pokračuje aj rozsiahle epidemiologické vyšetrovanie na pevnine. Juhoafrické úrady už identifikovali 62 blízkych kontaktov potvrdených prípadov vrátane zdravotníkov, záchranárov, členov letových posádok aj prístavných pracovníkov, pričom k poslednej aktualizácii sa podarilo dohľadať 42 z nich. Medzitým sa jeden pacient s potvrdenou nákazou lieči vo švajčiarskom Zürichu a ďalšie 3 osoby vrátane lodného lekára previezli na špecializovanú liečbu do Holandska.
Rastúcu pozornosť medzitým vyvoláva aj plánovaný príchod lode ku Kanárskym ostrovom. Hoci španielske zdravotné úrady zdôrazňujú, že po zakotvení budú všetci cestujúci podrobení lekárskemu vyšetreniu a ich presun bude organizovaný tak, aby sa minimalizoval kontakt s verejnosťou, časť miestnych obyvateľov reaguje s obavami. V pamäti mnohých sú stále živé spomienky na covidové obdobie, preto správy o lodi spojenej so smrteľným vírusom prirodzene vyvolávajú nervozitu aj silné emócie, píše BBC.
Globálne riziko je nízke, ochorenie však zostáva mimoriadne nebezpečné
Hoci situácia na palube vyvoláva obavy a počet obetí rastie, Svetová zdravotnícka organizácia opakovane uisťuje, že globálne riziko šírenia nákazy zostáva nízke. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že andský kmeň hantavírusu sa medzi ľuďmi prenáša len veľmi zriedkavo a na infekciu je spravidla potrebný mimoriadne blízky a dlhodobý kontakt s chorým človekom. To však nijako neznižuje vážnosť samotného ochorenia, pretože po rozvinutí hantavírusového pľúcneho syndrómu ide o jednu z najťažších vírusových infekcií dýchacieho systému, aké medicína pozná.
V krajinách Ameriky môže jeho smrtnosť dosahovať až 50 % a samotné čísla ukazujú, aký nebezpečný tento vírus dokáže byť. Len v roku 2025 zaznamenali štáty regiónu Ameriky celkovo 229 prípadov a 59 úmrtí, čo predstavuje úmrtnosť na úrovni 25,7 %. Situáciu navyše komplikuje fakt, že proti hantavírusu zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani cielená antivírusová liečba, takže lekári sú odkázaní výlučne na intenzívnu podpornú starostlivosť. Tá zahŕňa podávanie kyslíka, mechanickú ventiláciu, podporu krvného obehu a v najťažších prípadoch aj využitie ECMO, teda mimotelového okysličovania krvi, ktoré môže pacientovi poskytnúť čas potrebný na zvládnutie kritickej fázy ochorenia.
