Čo považujete za najväčšiu brzdu rozvoja Bratislavy?
Neefektívne riadenie mesta. Často mám pocit, že jednotlivé oddelenia nefungujú koordinovane. Projekty sa pripravujú a realizujú pomaly, rozhodnutia trvajú príliš dlho a výsledkom sú meškajúce investície.
Kde to vidíte najvýraznejšie?
Predovšetkým pri infraštruktúrnych projektoch. Mnohé stavby meškajú, vznikajú komplikácie pri ich preberaní a mesto sa následne dostáva do sporov, ktoré stoja ďalšie peniaze. Podľa mňa ide najmä o problém manažmentu a organizácie.
Nie je však hlavnou brzdou rozvoja Bratislavy skôr nedostatok financií?
Nemyslím si. Som presvedčený, že peňazí máme dostatok. Problém je v tom, ako ich využívame. Veľa projektov je podľa mňa zbytočne predražených alebo sa realizujú neefektívne.
Naozaj si myslíte, že rozpočet nie je problém?
Samozrejme, každý primátor by privítal viac peňazí. Ale keď sa pozrieme na vývoj rozpočtu Bratislavy, za posledných sedem až osem rokov narástol z približne 360 miliónov eur na viac ako 760 miliónov eur. To je viac než dvojnásobok.
Kritici však upozorňujú, že Bratislava dostáva od štátu menej podpory ako porovnateľné hlavné mestá v zahraničí.
V tom s nimi súhlasím. Dlhodobo hovorím, že Bratislava by si zaslúžila systémové financovanie zo strany štátu, napríklad formou špeciálneho mechanizmu podobného „Lex Bratislava“. Hlavné mesto vytvára významnú časť ekonomického výkonu Slovenska a investície do Bratislavy sa štátu vracajú.
Nie je teda riešením predovšetkým boj za vyšší rozpočet?
Aj to je súčasť riešenia. Musíme však pracovať s tým, čo máme dnes. Ak budeme hospodáriť neefektívne, nepomôže nám ani vyšší rozpočet. Najskôr musíme ukázať, že vieme rozumne nakladať s existujúcimi zdrojmi.
Máte konkrétny príklad neefektívneho hospodárenia?
Áno. Opakovane som upozorňoval na prípady, kde sa podľa môjho názoru zbytočne míňali verejné peniaze. Pri niektorých zákazkách sa po verejnej diskusii podarilo dosiahnuť výrazné úspory. A práve to je dôvod, prečo tvrdím, že rezervy v rozpočte existujú. Ak sa budeme dôsledne pozerať na každé euro, dokážeme zrealizovať viac projektov aj bez dramatického navyšovania príjmov mesta.
Poďme k asi najcitlivejšej téme v Bratislave – parkovacej politike PAAS. Ako ju hodnotíte?
Myslím si, že sa zhodneme na tom, že pravidlá parkovania v meste musia existovať. Nie som proti regulácii ako takej. Problém vidím v tom, ako je systém nastavený. Podľa mňa obsahuje viacero chýb a priestor na zlepšenie je veľmi veľký.
Čo konkrétne vám na súčasnom nastavení prekáža?
Jedným z najväčších problémov je, že po zavedení systému v mnohých lokalitách zanikajú parkovacie miesta. A nie v malom rozsahu. Bavíme sa o strate približne 25 až 30 percent kapacity. S tým sa neviem stotožniť. Mojou prioritou by bolo urobiť maximum pre to, aby sa existujúce parkovacie miesta zachovali.
Je to vôbec možné?
Áno. Máme príklady mestských častí, kde sa podarilo minimalizovať rušenie parkovacích miest. Ak sa to dá v jednej časti mesta, nevidím dôvod, prečo by sa to nedalo aj inde.
Aké ďalšie zmeny by ste navrhovali?
Som presvedčený, že rezident by mal mať možnosť parkovať bez ďalších poplatkov na celom území svojej mestskej časti. Zároveň si myslím, že tam, kde regulácia objektívne nie je potrebná, by sa nemala zavádzať len preto, aby pokryla celé územie Bratislavy.
Súčasná filozofia systému však počíta s jednotným nastavením pre celé mesto.
Keď sa systém predstavoval, zaznievali aj vyjadrenia, že PAAS sa bude zavádzať tam, kde je to potrebné. Zároveň sa hovorilo o budovaní záchytných parkovísk na vstupoch do mesta. Dnes vidíme, že regulácia sa rozširuje, ale kapacity na zachytenie áut z okolia Bratislavy stále nie sú dostatočné.
Mesto však argumentuje tým, že niekoľko parkovísk typu P+R už vzniklo.
Áno, niekoľko ich vzniklo. Otázkou však je ich kapacita a využiteľnosť. Ak sa bavíme o meste veľkosti Bratislavy, ide zatiaľ len o zlomok toho, čo by bolo potrebné.
Vy často hovoríte aj o parkovacích domoch.
Presne tak. Ak chceme obmedzovať parkovanie na sídliskách, musíme zároveň vytvárať alternatívy. Parkovacie domy alebo väčšie záchytné parkoviská sú prirodzenou súčasťou takého riešenia. Bez nich vzniká pocit, že od ľudí niečo berieme bez toho, aby sme im ponúkli náhradu.
Mesto tvrdí, že záchytné parkoviská postupne pribúdajú. Napríklad pri Prístavnom moste.
Poznám toto parkovisko. Otázkou však nie je len jeho existencia. Dôležité je, ako kvalitne je napojené na verejnú dopravu. Ak chceme, aby ľudia nechali auto na okraji mesta, musia mať odtiaľ pohodlné, rýchle a spoľahlivé spojenie do centra.
Tvrdíte teda, že problémom nie je samotná myšlienka PAAS-u, ale spôsob realizácie?
Presne tak. Regulácia parkovania má zmysel. Ale musí byť férová, nesmie zbytočne likvidovať parkovacie kapacity a musí byť sprevádzaná budovaním alternatív. Inak ju obyvatelia budú vnímať len ako ďalší poplatok, nie ako riešenie dopravných problémov mesta.
Pokiaľ viem, pri parkovisku pod Prístavným mostom vzniklo aj pešie a cyklistické napojenie na zastávky MHD. Nie je to práve príklad záchytného parkoviska, o ktorom hovoríte?
Samotná existencia parkoviska nestačí. Dôležité je, aby bolo napojené na kvalitný dopravný uzol. V zahraničí bežne vidíte, že pri takýchto parkoviskách máte okamžitý prestup na metro, električku alebo viacero autobusových liniek. Ľudia musia mať pocit, že je pre nich pohodlné nechať auto na okraji mesta.
Vráťme sa ešte k systému PAAS. Hovorili ste, že by ste zaviedli viacero zmien.
Áno. Mojím cieľom nie je, aby bol PAAS len ďalším zdrojom príjmov pre mesto. Chcem, aby bol férovejší a priateľskejší voči Bratislavčanom.
Prečo ho vnímate ako zdroj príjmov?
Pretože dnes sú podľa mňa niektoré pravidlá nastavené príliš prísne a finančne zaťažujúce. Chcel by som napríklad rozšíriť možnosti návštevníckeho parkovania. Navrhujem, aby mali Bratislavčania k dispozícii štyri hodiny parkovania zdarma a aby sa počet návštevníckych hodín zvýšil zo súčasných sto na tristo ročne.
Pokúšali ste sa takéto zmeny presadiť aj ako mestský poslanec?
Samozrejme. Viackrát som o tom diskutoval aj na dopravnej komisii. Realita je však taká, že ako opozičný poslanec mám veľmi obmedzené možnosti presadiť svoje návrhy. Mnohé moje pripomienky neboli zapracované.
Ako by fungovali štyri hodiny parkovania zdarma?
Predstavujem si to tak, že rezident Bratislavy by mohol využívať určitý rozsah bezplatného parkovania mimo svojej zóny, samozrejme s výnimkou najexponovanejších častí centra, kde by platil osobitný režim.
Spomínali ste aj pracovné parkovacie karty.
Áno. Navrhujem zaviesť možnosť zakúpiť si za rozumný ročný poplatok pracovnú parkovaciu kartu pre konkrétnu mikrozónu v okolí pracoviska. Platila by počas pracovného času, zatiaľ čo večer by ostali miesta k dispozícii rezidentom.
Nie je však cieľom parkovacej politiky práve to, aby ľudia viac využívali verejnú dopravu namiesto áut?
Ja nechcem ľudí motivovať zákazmi alebo zdražovaním. Chcem ich motivovať pozitívne. Ak bude MHD kvalitná, spoľahlivá a komfortná, mnohí ju budú využívať dobrovoľne. Nemyslím si, že správnou cestou je vytvárať ľuďom prekážky.
Máte dáta, ktoré potvrdzujú nespokojnosť obyvateľov so systémom PAAS?
Minulý rok som si dal vypracovať prieskum, v ktorom sa obyvatelia vyjadrovali k problémom Bratislavy. Medzi najčastejšie spomínanými témami boli dopravné zápchy a práve parkovacia politika.
Magistrát naopak tvrdí, že v lokalitách, kde je PAAS zavedený dlhšie, spokojnosť obyvateľov rastie.
S týmto hodnotením sa nestotožňujem. Denne dostávam podnety od ľudí, ktorí sa sťažujú na komplikované pravidlá, neprehľadnosť systému alebo na konkrétne dopady regulácie. Moja skúsenosť z terénu je odlišná.
Hovoríte aj o budovaní nových záchytných parkovísk. Odkiaľ by ste na ne zobrali peniaze?
Z mestského rozpočtu. Nehovoríme o projekte, ktorý by sa mal postaviť za jeden rok. Je to otázka postupných investícií počas celého volebného obdobia.
Kritici namietajú, že ide o finančne náročné projekty.
Samozrejme, nie sú zadarmo. Ale zároveň nejde o investície v stovkách miliónov eur za jedno parkovisko. Ak si mesto stanoví jasné priority a bude hospodáriť efektívnejšie, je možné takéto projekty realizovať.
Mesto argumentuje, že viaceré záchytné parkoviská sú už v príprave.
Problém je v tom, že o mnohých projektoch počúvame roky. Neustále sa hovorí o prípravách, štúdiách a plánoch. Obyvatelia však očakávajú konkrétne výsledky. Mám pocit, že Bratislava sa príliš často uspokojí s tým, že sa niečo pripravuje, namiesto toho, aby sa to naozaj postavilo.
Tvrdíte teda, že mestu nechýbajú vízie, ale realizácia?
Presne tak. Plánov a vízií je veľa. Otázkou je, koľko z nich sa podarí dotiahnuť do úspešného konca. A práve tam podľa mňa Bratislava v posledných rokoch zaostáva.
POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE
