Dravý, ale pretekár to nie je milý pane
Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, najmä vďaka vzhľadu plnokrvníka, Insignia GSi nie je závodník. To jej ale ani nemôžeme zazlievať pretože jazdí perfektne. Odozva na plynový pedál by mohla byť o čosi rýchlejšia, dávam to ale za vinu zbytočným prevodovým stupňom. V manuálnom režime je to už podstatne lepšie.
Motor sa krásne drží v otáčkach ale chýba mu pomyselný strop, jednoducho je cítiť že toto nie je jeho maximum a už vôbec nie konečná pre podvozok. Ten je odladený tak, že by bez problémov zvládol aj výkon atakujúci 400 koní a to myslím úplne vážne. Prevodovka, napriek zaváhaniam v úvode, radí extrémne rýchlo a jej plynulosť je porovnateľná s Mercedesom.
Po prepnutí do režimu pohonu všetkých kolies sa úplne zmení charakteristika celého auta. Na rovinke to príliš nespozorujete, teda pokiaľ zrovna nie je nasnežené alebo napršané. Zato v zákrutách nebudete veriť vlastným rukám a zadku, Insignia GSi miluje zákruty a dá vám to patrične najavo.
Systém prerozdelenia krútiaceho momentu pracuje úchvatne a dokáže vyťažiť s výkonovo slabšej sústavy pravý jazdný zážitok. Kvalitný podvozok a prvotriedne odhlučnenie sa potom prejaví hlavne na diaľnici. Insignia je jedno z tých áut strednej triedy kde môžete ísť 200 a máte pocit že vlastne idete 110. Takéto niečo som doposiaľ zažil len v dvoch autách Mazda 6 a Mondeo. Ostatný zástupcovia sa bohužiaľ nechytajú.
